moja

28. prosince 2014 v 19:43
Vyzeral že ho vôbec nič nezaujíma. "Dobre. Zobuđ ostatných. Je čas vám povedať, čo nastane." Povedal tajomne a prešiel si rukou po strnisku na brade. Pristupila som k čirnovlasému chlapcovi, s ktorým som sa stretla vo vlaku. Potriasla som ním. Chlapec chvíľu nereagoval, ale potom sa pomaly prebral. To isté som spravila aj ostatným hráčom. Keđ sa prebrali, Mitch sa oprel o stenu a založil si ruky na hrudi. Mal na sebe biele tričko, nohavice a topánky. Na nohaviciach mal pripnutu striebornu reťaz. Zrazu, po dlhej chvíli ticha tleskol rukami. "Takže, začneme. Teraz vám poviem čo bude následovať. Do ruk, ktoré máte obviazané, vám ochrancovia umiestnili čipy. Každý z vás ho má. Čip bude určovať vašu polohu. Teraz vás rozdelíme do sedem dvojčlenných týmov. Po dvoch vás rozmiestnime na izby, v ktorých budete bývať cez dva týždne. Popri nich, budete trénovať , športovať, posilnovať, no a v neposlednom rade, riešiť všelijaké hádanky a iné blbosti. Potom, keđ vám uplinu tie dva týždne, vás pošleme do počítačového sveta, kde budete plniť namáhavé ulohy, ktoré budete musieť plniť. Za každu ulohu, ktoru splníte dostanete takzvané: bonusové body. Kto má viac bonusových bodov, ten postupuje do đalšieho kola. Ulohy musíte splniť do určeného času. Ten kto ulohu nestihne splniť, bude diskvalifikovaný. Alebo diskvalifikovaná." Povedal a pohľadom zastavil na mne. Čo tým chcel povedať?! Že prehrám? Nikdy!
Po dvadsiatich minutaach, nás rozdelili do dvojíc. A hádajte, koho mi pridelili. Jassie. Super, aspon budem s niekým, koho poznám. Potom nás odviedli do veľkých luxusných izieb. Mali sme výhľad na celé sídlo. Ubytovali nás vo vysokom lesklom mrakodrape. Oddýchli sne si, najedli sa a napili. Neskôr nám na dvere zaklopal hosť, konkrétne žena. Bola to Ochrankyna, ktorá s nami cestovala vo vlaku. Keđ vkročila do nášho bytu, ovanul ho jej silná vôna. "Rada vás dve spoznávam. Moje meno je Rebeca. Som vaša osobná trénerka. Budem vás trénovať, učiť atđ. Budem bývať v izbe vedľa vás. Budeme sa stretávať každé ráno o siedmej dolu v telocvični. Viac vedieť nepotrebujete. A okrem toho, do telocvične vás odprevadím iba raz, takže ak sa na buduce stratíte, je to váš problém." Povedala a vybrala sa ku dverám za sprievodu klopkania jej vysokých čížiem. Ja a Jassie sme sedeli na posteli s skoro sme nedýchali. Ešte raz sa na nás pozrela a potom odišla.
Večer som si sadla k oknu a spámínala na to, ako ma babka učila vyrábať siete na ryby. Raz som sa jej opýtala na meno môjho otca. Babka mi povedala: "Meno tvojho ocka je...." Žiaľ, na jeho meno si nepamätám. Babka ma naučila toho veľa. Ako zbierať bylinky, hrýby a ako ich rozpoznať od jedovatých, ako využiť lesné plody, ako prežiť v lese, ako založiť ohen atđ. V hlave sa mi začali miešať spomienky, ale aj pochybnosti. Dokážem to? Nebolo by lepšie sa nejako zraniť, aby som nemusela ísť do Arény? Nie! Teraz im nesmiem ukázať že som slabá. A aj keđ by som tak spravila, od hanby by som nemohla vkročiť do Predmestia. Potriasla som hlavou, a zahnala pochybnosti. Pozrela som sa na svoje zápästie, ešte stále v obväze. Pomaly som si ho dviazala. Mala som tam jazvu. Možno nie až tak veľku ale stále bolela. Zaťala som päsť. "Au!" Sykla som od bolesti. Jazva ma ešte stále bolela, ale nie až tak ako predtým. Skobštatovala som a šla spať.
Ráno prebiehalo asi takto: Zobudili sme sa, najedli, obliekli do čiernomodrého športového oblečenia, ktoré sme našli v skiniach a umyli sa. Presne o siedmej nám na dvere zakopala Rebeca. Mala oblečenu typicku Ochranrsku uniformu a jej krátke hnedé vlasy mala strapaté ako metla. Vzala nás do obrovskej telocvične. Všade boli činky, rôzne náradie ako koza, rebriny a samozrejme laná na lezenie. Nesmeli chýbať ani posilovacie kruhy na stene. Už tam bolo đalších sedem ľudí, ktorí boli vyžrebovaní zo Sídla. Dohromady sme boli štrnásti.Pred telocvičnou stál Mitch s papierom v jednej ruke a v druhej mal pohár alkoholu. Ako vždy. " Zorađte sa do radu." Nakázal. Keđ sme sa teda zoradili, začal čítať z papiera a raz za čas si pritom odpil z kryštáľového pohára. "Všetci , čo ste tu, budete trénovať bod vedením vášho trénera alebo trénerky. Každý z vás sa po fyzickom tréningu odoberie do dvojich izieb, najete sa, napijete a budete mať trojhodinový oddych. Potom sa prezliečiete a prídete naspeť sem, kde budete riešiť logické ulohy. Následovne sa odoberiete naspäť do izieb kde sa vyspíte a znova dookola. Tento program budete praktizovať každý den, celé dva týždne a tri dni. Prajem veľa tréningu a pokrokov. S pozdravom Pán Riaditeľ Rain." Všetci sme potichu stáli a počuvali, čo nám đalej povie. Keđ dopil poslednu kvapku alkoholu, ktorý mal v pohári, povedal: "Mojou povinnosťou bolo zdeliť vám tuto nezmyselnu správu, ktoru vam napísal pán riaditeľ. Program ste dostali, takže sa prosím pokuste dodržiavať ho a prichádať sem v čas. Moje posledné slová pre vás su: Myslite. Keđ vstupite do Arény, mozog bude váš najlepší kamrát. Čokoľvek vás napadne nebojte sa spraviť to. Neberze na nikoho iného ohľad, výherca môže byť len jeden. Keđ tam budete, kontrolujte si pravidelne čas. To bude vaša istota. Neplytvajte ním, ale ani sa neponáhľajte. Uropte si presný program čo kedy budete robiť. Kedy budete piť, jesť, kedy budete spať. A hlavne, buđte minimálne vo dvojiciach. To sa viac oplatí." Mitch rozprával aspon dvadsať minut, ak nie aj viac. Hovoril ale tak tajomne, že som nevedela som či nás chcel vystrašiť, alebo nám dával rady.
Následoval tréning. Každý na niečom posiloval, cvičil a trénoval. Ja som si vybrala činky. Chcela som sa trochu predviesť, ale akonáhle som zdvihla desaťkilovu činku, mala som pocit, že mi odpadne ruka. Podišliel ku mne pekný chalan, mal hnedé po bokoch vyholené vlasy, a mal zelené oči. "Povedal by som že je na teba trochu ťažká." Zasmial sa a zobral mi činku z ruky. Zdvihol ju ako pierko a položil ju na držiak. "Nemaj ma za slabošku." Varovala som ho vážne. Najprv si zrejme myslel že srandujem, ale neskôr, keđ pochopil že to myslím srteľne vážne, mu z tváre zmyzol uškrn. "Prepáč. Tak som to nemyslel. Moje meno je Jerremy. Jerremy Nicolson. Som zo Sídla." Podal mi ruku. Je zo sídla? No nemáme sa o čom baviť. "Ja som Lea Bakerová. Som z Predmestia." Predstavila som sa aj ja a zo slušnosti som mu podala ruku. Najprv zostal v miernom šoku, a už sa chystal mi ruku nepodať, ale nakoniec mi ju podal. "Rád ťa spoznávam." Klamár. Ako ma môže rád spoznať keđ som z chudobného Predmestia. Celý čas som tréhovala a mám z toho svalovicu. Poobede, po prestávke mi s Jessie Rebeca zadala hádanku. Museli sme ju vyriešiť. Potom sme sa unavené vybrali do izby, kde sme si ľahki do postele a zaspali. Umývali sme sa hneđ po tréningu, pretože večer sme už nevládali. A takto to prebiehalo každý den. Čas v telocvični som zrávila s Jassie. Jerremimu som sa snžila oblukom vyhýbať. Až poto, nastal ten den, na ktorý nás tak pripravovali.

2. ČASŤ: ARÉNA

6
Ráno sme vstali. Obliekli sme si športové oblečenie, umyli sa a najedli sa. No, najedli. Mala som stiahnutý žaludok a v hrdle guču. Jessie si dala iba pár sust z ranajok. Mali sme síce kroasanty plnené čokoládou. Za normálnych okolností by som ich zhltla na posedenie, ale teraz to nešlo. Rebeca po nás prišla nie o siedmej, ale o desiatej. Nič nepovedala, len na nás kývla hlavou a odviedla nás von z mrakodrapu a odtiaľ sme išli autom na obrovské priestranstvo. Autá v dndešnej vlastnili iba tí najbohatší ľudia a u nás to bol veľký luxus. V Predmestí ste chodili buđ pešo, alebo na koni. Ale aj konsku dopravu si môžu dovoliť iba tí lepšie zarábajuci. My ostatní máme smolu.
Na priestranstve stálI na malon podiu Krkavec, s Mitchom. Krkavec mal na sebe pre zmenu biely oblek, a Mitch mal znova iba tričko a nohavice. Znova sme sa postavili do radu. Okrem nich tam boli všetci tréneri a trénerky. "Vítam vás. Dnes je ten den, na ktorý sme tak dlho čakali. Ja vám dopredu đakujem za všetku vašu snahu, usilie a vytrvalosť, ktoru ste do tréningu vložili. Đakujem aj za to, že ste dobrovoľne suhlasili s tým, že budete podporovať sídlo, a že ukážete všetkým ľuđom, že Sídlo, a hlavne snem, maju neobmedzenu moc, slavu, bohatstvo a silu! Tuto Arénu, tak ako všetky ostatné pred nou organizue Snem preto, aby sa všetci ľudia začali báť a rešpektovať Sídlo a Snem, ako dva najmocnejšie orgány na svete." To snáđ nie! Takže preto sa koná Aréna. Toto je plán Snemu. Chce, rozšíriť Sídlo tým, že začne utláčať nevinných ľudí a tým do nich zaseje strach! Bola som v takom šoku, že som zbytok jeho reči nepočula. Zmätene som sa pozrela na Jassie. Aj ona bola v šoku. Všetci sme boli. Mitch sa iba uškrnul. Potom som zbadala, že zviera v ruke vysielačku. Krkavec na neho kývol a Mitch niečo nezrozumiteľne zamrmlal do vysielačky. A potom nastala tma.
Prbrala som sa. Bolela ma hlava, nevedela som kde sa nachádzam. Jediná vec, na ktoru si pamätám je, že som z ničoho nič spadla na zem. Prstami pravej ruky, sa snažím niečo nahmatať. Nahmatala som, listy. Surové staré listy. Sťažka som vydýchla. Otvorila som oči. Ležala som na zemi, do očí mi svietilo slnko. Nadvyhla som sa na lakťoch. Podo mnou bola hlina, listy, konáre a neviem čo všetko. Nikto pri mne nebol. Zdvihla som sa zo zeme. Bola som celá špinavá ale to bolo to posledné čo ma zaujímalo. Zatienila som si rukou oči a pozrela som sa pred seba. "To nie je možné..." Povedala som si sama pre seba. Predo mnou sa rozprestierali samé lesy. Nikde nič iné nebolo. Ale najhoršie bolo to, že som bola zrejme na nejakej hore alebo vrchu, pretože tie lesy boli podomnou. Za mnou niečo zašušťalo a zapraskalo. Rýchlo som sa otočila a pozrela sa kto je za mnou. "Do šľaka! Všade kde sa človek pozrie, samý strom strom strom..." Šomral si pre seba mne známy hlas. Spoza stromov a kríkov viliezol... "No to si zo mna robíš srandu..." Povedala som si sama pre seba teraz ja. "Jerreemy." Vyšlo zo mna.
"Lea!" Vykríkol keđ ma zbadal. "Som taký rád že konečne niekoho vidím." Povedal a pozrel sa na lesy pod nami ako ja a zalapal po dychu. N
 

Božstvo

11. září 2014 v 17:02 | Veve |  Božstvo

Božstvo

Môj názor na poviedku:
Pri tejto poviedke budete chcieť viac, viac postáv, pokračovanie, viac deju. Ak hladáte niečo brutálne akčné s prvkami fantasy a možno aj z obdobia kráľov, máte to mať.

O čom táto poviedka je:
Bohovia si raz za nejaký čas, vyberú zo svojich vyznávačov svoju schránku, aby mohli zažiť na vlastnej koži ľudsý život a mohli získať informácie. Lenže, keď vstupovali do ľudského tela, zaviazali sa, že v ľudskom tele nebudú mať deti. Ak toto pravidlo boh náhodou porušil, trest padlo na jeho dieťa. Lenže jednému bohovi sa prihodlo presne to, čo sa nemalo stať a teraz je otázka, čo bude ďalej.

Letopisy Narnie: Vznik kráľovstva

26. srpna 2014 v 13:29 | Veve |  Listopisy Narnie: Vznik kráľovstva

Letopisy Narnie: Vznik kráľovstva

Lena Pevensie je najstaršou a najzatajovanejšou sestrou súrodencou Pevensovcov. No teraz v tomto príbehu sa vraciame o niekoľko desiatok rokov dozadu, keď naša Lena bola mladá. Po výlete do zoo nájde Lena utečené levíča. Pomenuje ho Aslan a zoberie si ho do opateri. No cestou späť sa Lena stratí a vďaka záhadnému vlaku sa ocitá v zničenej krajine kde skoro nikto nežije. Po čase sa dozvedá že si ju život vybral aby obnovila zničenú slávu kráľovstva a našla v ňom mier. Pomáha jej v tom Aslan, ktorý sa po ocitnutí v krajine stáva zázračným. Môže rozprávať a môže používať mágiu. Pred ním a Lenou stojí ťažká úloha. Musia postaviť kráľovstvo a presvedčiť zostávajúcich obyvateľov že sú priatelia. Navyše ostatné kmene legendárnych bytostí ako minotaurov alebo kúzelných víl, idú do kráľovstva. Podarí sa Lene a Aslanovi ochrániť ho?

Úrivok:
"Zavolala som si ťa sem, aby som ti niečo oznámila." Pozrela som sa na neho.
"Čo by to malo byť, Vaša Výsosť?"
"Chcem aby si sa stal generálom vojiska. Budeš ich trénovať, dohliadaťna nich a viesť ich." Povedala som.
Obzrela som sa a zbadala jeho prekvapený výraz. Bol v totálnom šoku.
"A-ale veď ešte pred nedávnom som vás chcel zabiť a teraz mi dávate vojisko? Ste si tým istá?" Opýtal sa prekvapene.
"Taurus, niečo ti poviem. Ja nežijem pre minulosť ale pre budúcnosť. To čo si povedal je iba jeden malý zlomok minulosti, ku ktorému sa nehodlám už nikdy vracať."
Ticho. Vietor sa zapieral do okien a dával im náležite pocítiť svoj hnev.
"Taurus, ak sa necítiš pripravený alebo potrebuješ trochu času na premyslenie..."
Skočil mi do reči.
"Súhlasím. Stanem sa vaším generálom." Povedal a vydal zo seba zvuk, ako keď škrtíte prasa.
"Si si istý?" Opýtala som sa znova.
"Áno." Prikývol mohutnou hlavou. Pristúpila som k nemu a zadívala sa do jeho veľkých hnedých očí.
"Tak teda..." Vytiahla som meč a položila mu ho na ľavé rameno.
"Ťa Taurus pasujem za svojho nového generála. Spolieham sa na tvoju silu, skúsenosti a dovednosti." A položila mu meč postupne na pravé rameno a na hlavu.
 


Stretnutie s obľúbenou literárnou postavou

23. srpna 2014 v 20:53 | Veve

Nikdy nebudeš sama...

Toto je poviedka, do jednej starej súťaže, ktorá sa odohrávala tu na blog cz. Oslovila ma práve teraz po prečítaní jednej poviedky. Vybrala som si po dlhom uvažovaní postavu Alarica z upírskych denníkov. Snáď sa bude páčiť.

Sedela som na posteli, opretá o jej čelo a čítala tú istú kapitolu, ten istý odsek. Slová som si niekoľko krát zopakovala v hlave. Po líci sa mi skotúľala slza a jemne dopadla na papier.
"Už som sa začínal báť." Začula som jeho hlas a pozrela sa na neho. Hnedé strapaté vlasy, strnisko na brade, modré oči.
"Ale čo. Náš lovec upírov má strach?" Opýtala som sa ironicky. Usmial sa. Áno bol to on. Presne ten úsmev aký som cítila, keď som čítala tú stranu.
Pokrútil hlavou a sadol si vedľa mňa. Oprel sa pohodlne o vankúš a zadíval sa na mňa. Zavrela som knižku a odložila ju bokom. Chcela som sa s ním rozprávať. Znova som sa na neho pozrela. Pozrel sa na mňa s vážnym pohľadom a poťukal si po náramkových hodinkách. Bolo 5 minút pred dvanástou.
"O chvíľu Bonie stiahne oponu." Povedal a smutne sa usmial. Bol z neho ľahko cítiť alkohol, ale opitý nebol.
"Ric, prídeš ešte niekedy?" Tak a je to vonku. Otázka, ktorá mi vŕtala hlavou už nejakú dobu.
Objal ma okolo ramien a vtisol mi bozk na líco.
"Chcem aby si vedela, že nikdy nebudeš sama. Sľubujem." Povedal vážne. Ja som sa roztápala v tých jeho úžasných očiach.
"Ric?" Ozvala som sa a jemu kútik úst vystrelil hore. V hlave sa mi ozývalo stále to isté slovo.
"Sľubujem." Zopakoval.

Zobudila som sa. Ležala som na posteli. Hlavu som mala položenú na vlhkej strane knihy, kde som ju čítala. Cítila som že tu bol. Vankúš vedľa mňa stále voňal ako on. Keď som ho chytila do ruky, cítila som že je teplý. Do nosa mi udrela jeho vôňa. Zmes kolínskej, nového papira, a alkoholu. Tak voňal Ric.
"Ric?" Opýtala som sa do prázdneho bytu. Žiadna odozva.
"Nikdy nebudeš sama. Sľubujem." Zopakovala som ako v tranze a lahla si na jeho vankúš. Tak ešte chvíľku budem s ním.

ODKAZ

20. srpna 2014 v 12:50 | Veve |  Je radosť byť vlkodlakom!
Dávam sem ten sľubovaný odkaz na stránku, kde si môžete stiahnuť diely seriálu Teen Wolf. Nájdete ho tu: Teen Wolf
Ešte sem dám aj pár obrázkov zo seriálu, aby ste vedeli o čom je. Nájdete ich na tomto odkazu.
Hotovo, svoj sľub som splnila a vám som priniesla akčný seriál s názvom Teen Wolf. V ankete pod článkom hlasujte, kto sa vám najviac páči.

Je radosť byť vlkodlakom!

19. srpna 2014 v 15:15 | Veve |  Je radosť byť vlkodlakom!

POZOR! POSLEDN0 FANFICTION!

Prosím, venujte pozornosť tomuto článku!: Ja viem že už vám to Teen Wolf lezie na nervy, ale ja si jednoducho nemôžem pomôcť! Takže, toto bude už posledné Fanfiction. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Nižšie vám rozpíšem obsah a dám vám link na epizody tohto super seriálu. Môžete si ho stiahnuť s titulkami a niektoré série aj po česky! Verím, že raz sa k ostatným Fanfictions dopracujeme a vy si budete v kľude užívať ostatné poviedky. Rozpačitý

Ako to celé začne: Po zemi sa pohybujú vlkodlaci, paranormálne bytosti so super schopnosťami a beštie, aké nájdete iba vo filmoch. 16 ročná Dawn nastupuje na strednú školu v Beacon Hills, kde narazí na čudnú partiu chalanov a dievčat. Po niekoľkých zážitkoch to Dawn proste nedá a musí zistiť čo sú Scott, Alison a Issac vlastne zač. No po večernom behu v lese sa Dawn prebudí zmätená v lese, a čo je najhoršie, nič si z poslených 24 hodín nepamätá. Do ruky ju uhryzne vlk a Dawn zistí že nie je v škole jediná, ktorá má nadprirodzené schopnosti. Vystrašená Dawn odchádza na zimné prázdniny ku krstnej, aby si vyčistila hlavu, no nečakane sa jej v izbe zjavý sympatický muž, ktorý sa jej predstaví ako Derek Hale a vyhlási že Dawn je jeho beta a musí ho poslúchať. Dawn sa teraz musí rozlúčiť so svojím normálnym životom a musí sa naučiť ako kontrolovať svoj hnev a ako ovládať voju silu.

Lotosový kvet

16. srpna 2014 v 19:53 | Veve |  Lotosový kvet

Lotosový kvet

Lissa je obyčajné dievča, čo prepadlo vo ôsmom ročníku, a tak sa musí ťažko vyrovnávať s tým, že z nej doktorka už asi nebude. Raz, keď sa vracia v noci domov, pri nej zastaví veľká čierna dodávka, otvoria sa na nej dvere a veľký, čierny muž ju schmatne a unesie. Po Lisse ostávajú už iba stopy gúm, a prach, ktorý sa dvihol, keď auto naštartovalo. Lissa je unesená mužmi z Egypta, čo majú veľké čierne oči, sú večne zamračený a hovoria arabsky. Lissa je po niekoľkch nekonečných hodinách odväzená do Egypta, kde ju ponúknu na predaj, ako otrokiňu. Predajú ju veliteľovi egyptskej armády, Potipharovi.
V rodnej Lissinej krajine sa strhne obrovská pátračka po mladom dievčati, ktorú uniesli. Situácia sa ešte zhorší v tej chvíli, keď o Lissu prejaví záujem Potipharov syn a Lissa je dovedená do žalára za zločin. Ako si s týmto Lissa poradí? Nájde svoju rodinu? A ako sa dostane zo žalára? Spoznejte pocity dievčaťa, ktoré uniesli, a ktoré čaká na Faraónov rozsudok.

Téma týždňa

15. srpna 2014 v 12:57 | Veve |  Témy týždňa

Obľubená pieseň

Mojou obľubenou piesňou je teraz najnovšie song od Michaela Jacksona - love never felt so good, ktorú spieva s Justinom Timbrlaikom.
Každý človek by si mal vyberať pieseň tak, aby sa mu páčila nie len melódiou ale aj textom. Tý čo nevedia po anglicky, alebo po jazyku, v ktorom sa pieseň spieva, by si ten text mal vyhľadať na internete a preložiť. Poznám super web, kde sa nachádzajú skoro všetky piesne. Nájdete ho na tejto stránke.
Napíšte mi do komentov, aká je vaša obľúbená pieseň a ja si ju rada vypočujem. Môžu byť v hociakom jazyku, japonsky, česky, anglicky, španielky...Je to len a len na vás.

1. Kapitola

13. srpna 2014 v 20:34 | Veve

To že niečo nevidš, neznamená, že to neexistuje

Ahoj, volám sa Mikaela Banesová, mám 18 rokov a chodím na výšku, kde sa študuje žurnalistika. Odbor je to fajn. Nikedy ťahší inokedy ľahší. Bez zbytočného naťahovania, chcem vám porozprávať svoj príbeh, ktorý sa neskôr stal opakovaným článkom v novinách a na internetových stránkach a diskusiách mal najväčšiu sledovanosť. V anketách sa moje meno držalo v top päťke najzaujímavejších a najzáhadnejších ľudí a v televízii sa ešte niekoľko rokov potom spomínalo moje meno a počítačoví gembleri nemali nič iné na práci, než sťahovať videá z internetu s mojou fotkou a s mojím dopodrobna opísaným príbehom, ktorý sa po dlhšej dobe začal stáčať, prekrúcať, až sa nakoniec neuchytil ani jeden jediný pravdivý fakt. A preto, aby ste nepodľahli týmto vymýšľačkám a legendám, ktoré sa rozprávajú v táboráku pri ohni, vám svoj vlastný príbeh chcem rozpovedať ja. Ako nefalšovaný pravdivý a možno trochu, trošku akčnejší, ako ho mnohí dnes opisujú. Prosím, ešte pred tým, ako sa začítate, a túto jednu kapitolu si budete čítať asi dvanásť krát, ak nie viac, by som vás rada poprosila, aby ste sa držali po celý príbeh toho príslovia: To, že niečo nevidíš, neznamená, že to neexistuje. S tým, že možno ani vy neuveríte tomuto príbehu, ktorý sa mimochodom naozaj stal, nič nenarobím. Môžem iba pevne veriť a modliť sa, že tomu aspoň niekto z vás uverí a zverejní na internet tento príbeh, tento článok, ktorý píšem ja, hlavná hrdinka, a na ktorom sa úzko spolupodieľajú aj mimozemský roboti, tiež teraz známi ako Transformers. No, ak vás až tak veľmi tento príbeh zaujme, navrhujem, aby ste si písali kratšie poznámky do diárov, denníkov a zošitov, aby ste si ho po zbytok života zanechali v hlave a hlavne v srdci. Alebo aspoň do vtedy, kým nevymizne atrament na papieri. A ak by ste náhodou nevedeli nájsť význam tohto príbehu, tak vám ho napíšem na koniec celého príbehu, hrubým písmom, aby ste ho naozaj všetci videli. A ak vám unikne celý príbeh, tak si prosím napíšte, na papier, aspoň tú poslednú vetu, ktorá zanechala v srdcí ostatných ľudí a mimozemských robotov stopu....Tak prosím, ponorte sa do sveta, ktorý sme nevideli a doteraz prehliadali.

Začíname:

Transformers ako ich nepoznáte

13. srpna 2014 v 19:35 | Veve |  Transformers ako ich nepoznáte

Transformers ako ich nepoznáte

18 ročná, krásna a talentovaná Mikaela je dcérou jedného z Amerických politikov a jej matka je novinárka. Jej snom je ísť v matkiních stopách. Raz nájde v jej šuflíku fotografie mimozemských robotov, ktoré jej matka vyfotografovala, a ktoré sa ešte nedostali do časopisov. Mikaela sa vyberá na cestu za tajomnými robotmi, aby pozisťovala čo najviac, a aby ukázala svetu, že Transformers nie sú taký zlí ako si ich ľudia predstavujú. V tomto boji, sa musí Mikaela postaviť čelom nie len zlým robotom, ktorí chcú Transformers zničiť, ale musí sa postaviť aj celej Amerike...

Poznámka blogerky: Fanfictions na Transformers, mená sú z filmov, ažna niektoré. Dej je vymyslený a niektoré postavy tiež. Prajem príjemné čítanie.

Další články


Kam dál