Kapitola 1.

23. června 2014 v 17:01 | Veve |  Jedno želanie
Kapitola 1.

Niekedy sa stáva že nemáte jedného rodiča. Môže zato buď smrť alebo vážny konflikt a rozchod. U mňa je to presne ten druhý prípad. Nemám otca. Keď som mala 6 rokov, pohádal sa s mamou, zbalil si veci a odišiel bohviekam. Tak mi to povedala mama. Teraz som tu ja Kate, mama Alison a chivava Rex. Bývame v malom dvojizbovom byte v Californii. Aj keď má mama skvelý plat a máme na to žiť v rodinnom dome, nebývame v ňom. Načo, keď sme iba traja. Mama mi z ľútosti priniesla z útulku psíka aby som nachvíľu prestala myslieť na ocka a mala sa čím zamestnať. Ale to tiež netrvalo dlho. Od tej doby čo odišiel otec, si každé narodenin želám aby som našla muža, ktorý by mi otca nahradli. Nepoviem vám aký bol môj otec. Veľa spomienok na neho nemám a fotografie kde bol mama v depresii spálila. Nemáme po ňom skoro nič. Až na náš bytík, v ktorom sa udržalo ešte pár spomienok a nejaké staré otcovo oblečenie. Inak nič. Áno, bolo tu pár strávených večerov a pár výletov slabých ako čaj, ale inak si nič nepamätám. Od vtedy je mama sama, pretože sa bojí nových vzťahov a toho, že by to chvíľu bolo krásne ružové a potom by sme zas zapadli do starých koľají. Ale nehovorím že by sa nesnažila. Koľkokrát som ju videla ako je na online zoznamke. Mama sa snaží nadviazať ľahké vzťahy, ale akonáhle muž na druhom konci naznačí, že by chcel trochu vzťah prehĺbiť, mama mu dá okamžite kopačky. Chápem ju. Cez facebook som aj ja vyhľadávala mužov a hovorila si že by jeden z nich bol fantastickým otcom, ale nenašla som odvahu sa s nimi ani len spriateliť a nie to ešte vypytovať sa ich na rôzne informácie ako napr. máš deti? Si ženatý? Kde pracuješ? To by bolo naozaj nad moje sily. Navyše proti je aj mamina práca, pretože mama je doktorka v miestnej nemocnici a tak si určite každý z vás vie predstaviť, koľko času spolu strávime. Mama robí od svitu do mrku a tak si žiadneho chlapa duplom nenašla. A bojím sa, že ani nenájde. No a ja som ďalej veselo sfúkavala okrem sviečok aj púpavy, s neutíchajúcou nádejou, že raz sa objaví. On. Ale nestalo sa tak. Každý večer som trávila pri okne, čakujúc na toho pravého, ako zajatá princezná vo veži na princa. Ale čo spraví princezná vtedy, keď začne dospievať a princ nechodí a nechodí. No veru, po rokoch viery, modlenia sa a sfúkavania sviečok či púpav sa moja nádej začala pomaly vytrácať až pomaly, pomalyčky vyprchala úplne. Dnes sa mi zdá slovo otec ako niečo nemožné, nedosiahnuteľné. Ale tento príbeh vám má dokázať to, že sa dá nájsť šťastie, radosť a láska aj v tých najneočakávanejších chvíľach, ako sa to podarilo mne. Aj bez čítania rozprávok na dobrú noc...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama