Kapitola 1. - Cesta

26. června 2014 v 14:55 | Veve |  Na chrbte koňa
"Ale mami! Nechápem prečo ma nemôžeš nechať doma." Nariekala som a ťahala pritom obrovský čierny kufor do auta. "Mia Lumforthová netvár sa že nevieš prečo!" Povedala mama rázne a prehrabla si rukou kučeravé vlasy. "Nie to naozej neviem. Veď iba pre jednu party ma nemôžete takto týrať." Fňukala som ďalej. "Dylan, zlato povedz jej niečo!" Rozčúlene sa pozrela na otca. Tan sa však pozrel iba na hodinky a povedal: "Poďme už, zmeškáme lietadlo." Súril. Nasadla som do auta, zatiaľ čo mi mama začala prehľadávať kabelku, s obavami, či tam nemám schované cigarety, keby niečo. Ale nič nenašla. Otec hodil do GPS-ky potrebné údaje a už sme frčali po diaľnici aj s naším mercedesom. Rozvalila som sa na sedadlá a začala premýšľať aké to tam asi bude. Ale už len pri pomyslení na smradlavé, špinavé zvieratá a čas strávený pri mojom bratovi, sa mi zdvíhal žalúdok. Napadlo mi, že zavolám Marcovi a posťažujem sa mu aké to mám strašné. Vyťukala som do mobilu jeho číslo a už som volala. "Čau Marco." Pozdravila som ho. Naši Marca poznajú pod menom: ten chalan z párty. Marco bol DJ v miestom klube a vyznal sa v New Yorku ako nikto iný. Bol to pohoďák a niekedy až moc. "Áno...Len som ti chcela povedať že ideme na tú farmu, kde líšky dávajú dobrú noc." Hovorila som ďalej. "Ja viem že je to hrozné...Ani tebe by to vaši nespravili ja viem." Mama ma začala v spätnom zrkadle spaľovať pohľadom a otec si dal radšej slnečné okuliare a tváril sa že tu jednoducho nie je. O pol hodiny sme tam boli. Zaparkovali sme na štrku a otec mi začal vykladať kufor. "Aj ja ťa mám rada oci." Povedala som a zazrela na neho spod dokonale vyleštených slnečných okuliarov. "Mami nenechávajte ma tu. Dostanem chrípku a zomriem." Hovorila som úplne v panike a rýchlo som si hodila do úst mentolovú žuvačku na ukľudnenie. "Ale noták. Možno to tam nebude také zlé. Dva mesiace uplynú ako voda. A ešte jedna vec..." Povedala mama a zadívala sa mi do očí. "Tvoj mobil." Povedala a natiahla ku mne ruku. Pozrela som nechápavo na ňu. Chce môj mobil? Tú najcenniejšu vec, akú tezaz mám? "Nie, nie mami! Na tomto sme sa nedohodli!" Povedala som. To že mi chce zobrať mobil, znamená, že ma chce naozaj zabiť. "Máš v kabelke tablt. Jedno z toho mi daj. Nenechám ťa tu so všetkým vybavením, na to zabudni." Povedala a vyčítavo sa na mňa pozrela. S ťažškým srdcom som jej položila do ruky tablet. Mama šťastne prikývla a nastúpila do auta. Otec ma na rozlúčku objal a mama sa vyklonila z auta a dala mi pusu. Keď odchádzali, ešte mi zakývali a boli preč. Tak, a teraz sa začína moja najdivokejšia nočná mora, len s tým bonusom, že je skutočná. Volala sa: Farma u Billa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama