Kapitola 2.

25. června 2014 v 15:20 | Veve |  Jedno želanie
Kapitola 2.

"Kate, mohla by si cestou do školy vyniesť smeti, ja to nestíham." Povedala mama a obúvala si čierne lodičky. "Jasné mami." Povedala som a oprela sa o zárubňu dvrí, tak aby som mohla vydieť na mamu a zároveň na spiaceho Rexa na zemi. Ako malá som sa may vždy pýtala ráno tú istú otázku, a to bolo: "Mami, kedy príde ocko?" A mamina odpoveď bala vždy rovnaká: "Miláčik, vieš že ocko už nepríde." A automatické materské objatie a pusa na čelo. Koniec. Teraz, keď mám 16 rokov, sa jej to nepýtam. No teda, zajtra mám 16. Takže dnes sa ulejem zo školy a pôjdem osláviť svoje narodeniny do nejakej cukrárne alebo si nechám priniesť tortu sem. Asi sem, to bude lepšie. "A ty máš dnes večer voľno mami, že?" Opýtala som sa. Mama sa na mňa s ľútosťou pozrela a povedala: "Vieš že dnes robím cez deň a aj v noci. Dnes domou neprídem." Povedala. Mávla som rukou, že mi to je jasné. Mama rýchlo schmatla kabelku, pohladkala ma po strapatých vlasoch a už jej nebolo. V byte som ostala ja a Rex, ešte stále chrápajúci na studených parketách. Rýchlo som sa obliekla, umyla a zviazala svoje neposlušné vlasy do chvosta. Išla som s Rexom von a vyniesla odpatky ako to chcela mama. Keď sme s Rexom prišli domou, schmatla som telefón a vyťukávala číslo najbližšej cukrárne. "Dobrý...chcem si objednať tortu. Na adresu..." Ešte som im dala popis, ako by tá torta mala vyzerať a zložila som. Ľahla som si do izby na posteľ a do jedného ucha som si dala slúchadlo od nového ipadu, ktorý som ráno našla s papierikom všetko najlepšie. To dosť zabolí, keď si spomeniete na to, aké úbohé začínajú byť vaše narodeniny. Keď to porovnáte stým čo bolo keď som bola malá a teraz. Vtedy sme mali obrovskú tortu, boli sme všetci spolu a oslavovali narodeniny všetci. Dokonca si matne pamätám jednu oslavu s otcom. Dnes ráno na stolíku nájdem darček s blahoželaním, a to je všetko. Rex ku mne pribehol na posteľ a stočil sa do klbka. Jemne som ho pohladkala po hlave. "Čo Rex? Aj ty máš toho plné zuby?" Opýtala som sa smutne. Rex zakňučal a pložil si hlavu na muju ruku. Už aby bol večer.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama