1. Kapitola

12. července 2014 v 14:30 | Veve |  Čo sa malo stať

Koniec prázdnin

Tak a je tu prvá kapitola, snáď sa bude páčiť. Druhá bude hneď pekne nadväzovať takže si ju nenechajte ujsť. Veve

Ako to celé začalo: "Dávam na ňu pozor už celých pedesiat rokov. Nepohol som sa od nej ani keď išla spať."
"Volám sa Alaric Saltzman. A som jediný pôvodný. Mám na starosti 16 ročné dievča, ktoré som zmenil v upíra. Môžem si za to sám. Ale nedá sa nič robiť. Záleží mi na nej."

Mali ste už niekedy pocit, že začínate od začiatku? Znovu, to isté auto, tá istá cesta, tá istá budova. Zvonenie a sadanie do lavíc. Klasika. Moje meno je Christine Blacková. Chodím do strednej školy v našom meste. Vždy ma do nej odvezie moja kamarátka Petty, ktorá mi asi ako jediná vie načúvať.
"Počula si už o tom novom učiteľovi, ktorý má prísť na našu školu?" Pýta sa ma jedného rána, keď ideme na prvý deň do školy. V slnečnom svite sa jej červené auto blíska ako novo nalakované.
"Hmm." Odpoviem jej.
"Niektoré baby hovoria že má byť brutálne sexi. Čo ti nato?" Opýtala sa ma znova.
"Hmm." Odpoviem zase.
"Notak prestať Christine! Začína mi to liesť na nervy." Povedala nervózne Petty a prehrabla si rukou svoje dlhé blond vlasy, pričom bolo jasne počuť cinkanie jej náramkov.
"Prepáč. Ja...len som sa nevyspala a som unavená. To je všetko." Povedala som a oprela sa o operadlo. Je to pravda. V noci som ani oko nezažmúrila, kôli tomu že sa mi snívali strašne čudné sny, ktoré mi nedali spať.
"A ako by sa mal volať?" Opýtala som sa ešte k tej téme nový učiteľ. Pokrčila ramenami akože nevie a zaparkovala pri škole. Mali sme ešte pár minút a tak sme sadeli v aute a rozprávali sa.
"Niečo pre teba mám..." Začala sa prehrabovať v kabelke.
"Vieš veľmi dobre že nemám rada prekvapenia." Povedala som a sledovala ju.
"Ale noták. Dnes máš narodeniny a to treba osláviť. Na." Povedala a podala mi zelenú krabicu. Bola podlhovastá a tenká. Určite nejaká knižka.
"Takže, všetko najlepšie!" Vykríkla radostne a bolo nás určite počuť na celú školu.
Otvorila som krabicu a z nej vybrala...oranžový, kožený diár. Bol hrubší a na boku bol úchyt na pero, ktoré tam nesmelo chýbať. Malo rovnakú farbu ako diár.
"Aby si si mohla zapísať každý zážitok z tohto roku. Pretože mám pocit, že bude jedinečný." Povedala s úsmevom od ucha k uchu.
"Ďakujem." Povedala som a objala ju. Na viac som sa nezmohla.
"Dnes bude oslava a koná sa u mňa." Povedala a podala mi farebnú pozvánku. Pettyni rodičia boli dosť zazobaní a tak nebolo divu, že Petty má oslavy v dome v jednom kuse. Išla nonstom ako opitý zajac.
"Koľkým si ich už dala?" Opýtala som sa jej v šoku.
"Asi...polke školy. Bude tam nával. Všetci mi potvrdili účastnosť na tvojej party." Povedala a vystúpila z auta.
Povzychla som si a následovala ju do školy. Diár som schovala do kabelky a rýchlo som šla ku dverám našej triedy.
Všetci sedeli v lavicach a debatovali o prázdninách. Smiali sa a posielali si lístočky so vzkazmi. Sadla som si vedla Petty a sledovala tabulu. Dnešok bude určite výnimočný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama