Červenec 2014

Kapitola 3. - Bude párty!

13. července 2014 v 15:43 | Veve |  Čo sa malo stať

Bude párty

Večer mala byť oslava mojich narodenín. Petty mi dala červenú šatku cez oči a pomaly ma viedla do svojho domu. Jej dom som poznala už tak dobre, že by som vedela hmatom určiť kde čo je. Zdvíhala som vysoko nohy a snažila sa prípadne o nič nezakopnúť a udržiavať rovnováhu. Hlava ma už dávno nebolela. Nakoniec sme zastavili.
"Môžeš." Povedala a ja som si dala dole šatku.
"Prekvapenie!!!" Vykríkli všetci. Boli sme na záhrade, pri bazéne. Všade boli balóny, konfety a rôzne iné ozdoby. Cez clú záhradu bol zavesený plagát, na ktorom stálo farebnými písmenami: CHRISTININE 17. NARODENINY!
Bola tam snáď celá škola. Za bazénom bol DJ a hral môj oblúbený letný song: Timber
Všetci tancovali a smiali sa. Iný sa snažili prekričať hudbu a tak sa rozprávať. V strede záhrady bol obrovský biely stôl, na ktorom boli jedlá z celého sveta a nesmela chýbať ani metrová trota so sviečkami.
"Christine, poď, všetci na teba čakajú." Povedala Petty a postrčila ma k torte.
"Želaj si niečo!" Skríkli všetci a Petty mi schválne nasadila na hlavu trblitavú osláveneckú čiapku.
"Želám si..." Začala som ako malé dieťa. Hneď mi napadlo jedno želanie.
Zbaviť sa tých divných snov. Zhlboka som sa nadýchla a sfúkla sviečky na jediný raz. Zafúkal vietor a počula som ako narazil do zvonkohry.
"Koľko je hodín?" Pýtam sa Petty.
"Tirštvrte na dvanásť," Povedala bez záujmu. Všetci mi podávali darčeky, večšinou to bola kozmetika, ale keďže v našej škole sú aj z bohatých rodín, dostala som aj drahšie darčeky, typu nových drahých šiat, kabeliak či topánok mojej veľkosti.
"A teraz ten najväčší darček..." Naťahovala Petty a ukázala prstom na dvere z domu. Všetci ra rozostúpili do radu aby bolo miesto.
"Rebecah, Nataly. Poďte sem." Povedala Petty a mňa pichlo pri srdci.
Z dverí vyšli. Boli to ony. Rebecahbola divoká blondína s dokonalou postavou a Nataly bola hamblivá kučerovláska so žiarivími zelenými očami.
Rozbehli sme sa k sebe a začali sa obímať. Slzy nám tiekli ako vodopád.
"Neverím tomu! Prišli ste..." Povedala som v šoku, utierajúc si rukou slzy.
"Sú to predsa tvoje narodeniny. Nezmeškali by sme ich, za nič na svete." Povedala Rebecah sladko.
Znovu začala hrať hudba. Dali sem si tortu, a preberali veci, ktoré sa od ich odchodu stali. Rebecah a Nataly sa presťahovali do L.A. pred rokom. Preto toľko poviku.
Pozrela som sa na mobil. Bude polnoc. Išla som do kuchyne, že si nalejem trochu vody, pretože mi nejako divne začalo svrbieť v krku. Až sa to stalo. Odbilo polnoc a mne prišlo strašne zle. Hlavu a hrdlo som mala ako v ohni, Triasla som sa a potrebovala som sa napiť. Schmatla som pohár s vodou a hltavo som pila. Bolesť neustupavala. Naliala som do seba mlieko, alkohol, colu, proste vštko čo bolo v chladničke, Zvierala som dvere tak silno, až som sa zľakla že ich ulomím. Bolesť prešla od hlavy do zubov a začali ma páliť oči. Podlomili sa mi kolená, a potom nastala tma.

Dúfam že sa vám kapitola páčiala. Aj keď bola kratšia. Veve

Kapitola 3.

13. července 2014 v 15:03 | Veve |  Vampire hunters

Pravidlá a zákony

Vošla som do triedy. Sedeli tam žiaci v mojom veku. Nikoho som tam až na sestru nepoznala. Sadla som si vedľa nej ale ona ma odohnala.
"Sadni si inam, tu je obsadené." Povedala a debatovala s inými dievčatami. Ako vidím, sestra si na svoju stranu ide získať obdivovateľky, ktorým som tak rada hovorila bábky.
Sadla som si teda do strednej lavice vzadu vedľa čiernovlaého, vysokého dievčaťa. V tom sa ozvalo zvonenie. Takže klasika.
Do triedy vošla riaditeľka, doktorka a Pán učiteľ Finn. Uvoľnene som sa oprela o stoličku a čakala na úvod.
"Žiaci, budúci lovci. Ujasníme si prečo ste tu. Z vás sa stanú bojovníci. Z vás sa stanú ochranci. Takže zabudnite na flákanie a oddychovanie, začína sa realita. Je tu niekoľko pravidiel, ktoré budete dodržiavať." Povedala a vytiahla poskladaný papier. Rozložila ho a začala čítať.
"Za 1. Vaša škola sa začína o 8. ráno a končí o 4. večer.
Za 2. Každý z vás príde načas. Ak budete meškať päť minút po zazvonení, ste zapísaný do klasidikačnej knihy.
Za 3. Nazbierate si 35 vymeškaných minút, ste vyhodený na jeden deň zo školy a ak si nazbierate 50, opúšťate školu.
Za 4. Tri hodiny budete mať teóriu a tri hodiny budete trénovať vonku alebo v telocvični.
Za 5. Ak niekto opustí areál školy, bez vedomia učiteľa, je vyhodený zo školy.
Za 6. Obed a večeru máte v škole. Nechcem vidieť žiadne obedáre, kupovanie jedla, či vody.
Za 7. Každý jeden z vás bude chodiť raz za deň do krvného oddelenia. Bude sa prísne dohliadať na váš pitný režim.
Za 8. Vaše izby, sa budú každý večer kontrolovať. Nebudete vedieť že vám chodíme do izieb.
Za 9. Kľúče od izieb sa vám zobrú. Netolerujú sa žiadne návštevy či tajné večierky na izbách.
Za 10. Večierka je o desiatej večer. Ak niekto z učiteľov nájde večer potulovať sa žiaka po škole dostane trest, aký mu sám učiteľ zvolí.
Za 11. Dostanete každý niekoľko učebníc. Budete sa z nich pravidelne učiť a pripravovať na budúcu hodinu.
Za 12. Ak si niekto z vás prinisol zbrane, hoci akého typu, budú zozbierané a uložia sa do sektoru A. Tam nájdete zbrane.
Za 13. Ak si budete chcieť požičať zbrane, dá vám ich sám učiteľ, a aj to len s jeho súhlasom.
Za 14..." Povedala a hodila na stôl pred sebou akési oblečenie.
"...povinne budete nosiť rovnošaty. Každý kto sa tomu vyhne bude potrestaný riaditeľkou školy.
Za 15. Odovzdáte mobilné telefóny, iphony, notebooky a inú elektroniku.
Za 16. Šikana sa netoleruje. Ak sa prichytí šikanovanie v triede alebo na prestávkach dotyčný je vylúčený bez pardónu zo školy.
Za 17. Každý z vás po dokončení tohto ročníku dostane na krk tetovanie školy, ktoré budete nosiť odhalené. Chlapci si dajú ostihať vlasy a dievčatá ich budú nosiť stiahnúté v cope.
A za 18. Na konci ročníka sa bude písať koncoročný test. Celý rok sa naň budete pripravovať, a preto vám radím, aby ste si robili pravidelne poznámky. Pán učiteľ vám k testu povie viac.
Za 19. Ak bude niekto chorý alebo zranený príde tuto k pani Amazonovej. Nechcem vidieť niekoho chorého bez toho aby to oznámil.
Za 20. Po skončení vyučovania pôjdete pred svoje izby. Počkáte pred nimi a keď vám učiteľ povie že môžete vstúpiť urobíte tak. Budú sa vám prehľadávať batožina a izba.
A nakoniec za 21. Tý najlepší dostanú na konci roka zlatý kľúč." Povedala ukázala zlatú broš. Bol na nej vyznačený zlatý kľúč.
"Túto cenu dostávajú najlepší s najlepších. Takže vám želám veľa úspechov." Povedala a odkráčala z mistnosti.
Potom nám pani Amazonová vysvetlila niečo o fungovaní kupeľne o správnej hygiene a aj o tom ako by sme si mali strážiať zdravie.
Potom prišiel naradu pán Finn. Postavil sa do stredu triedy, aby na neho každý videl a vitiahol z vrecka moje krvné tabletky.
"Pani riaditeľka ma o to poprosila, takže: Za 22. Ak sa nájde u niekoho krvná tabletka, je to ako by ste užívali drogy. Budete bez pardónu vyhodení zo školy. Takže vám dávam poslednú šancu. Ak tu má teraz niekto pri sebe tebletky, nech ich položí predomňa na stôl!" Nakázal.
V tom sa pár deciek zdvihlo odovzdalo mu krvné tabletky. Ja som ešte nejaké v kufri mala, ale pre tie som ísť nemohla. A dokonca sa zdvihlo aj to dievča vedľa mňa. Mala vystrašený víraz a bola celá bledá. Chápala som ju.
"A teraz niečo ku koncoročnému testu. Voláme ho Exam. Exam bude mať dve časti. Jednu, vo forme testu. Budete odpovedať na otázky z celého roka. A tá druhá časť, vo forme telesnej skúšky. Budeme hodnotiť vašu mrštnosť, vaše skúsenosti na bojisku. Ak neprejdete napr. v testovej skúške alebo v telesnej, môžete tú danú časť opakovať znova. Máte druhú šancu. Ale ako pokazíte obe, ste vyhodení zo školy." Povedal. V tirede bolo ticho, že by bolo počuť padnúť špendlík.
"Pôvodne sme druhú šancu nedávali, ale odišlo nám toľko študentov, že sme museli pravidlá pozmeniť." Povedal ticho.
"A za 23! Po dokončení školy vám bude pridelený čistokvný, takže si začnite hľadať vášho budúceho čistorkvného. Nehovorím to preto, že by som vás chcel doniečoho tlačiť, ale lepši bude keď sa zanete zoznamovať už teraz ako na konci školy. Bude to tak jednoduhšie.
Za 24! Na kocni polroku, sa vás každý učiteľ spýta, či by ste zo školy nechceli odísť. Poviem vám to takto...Ak si niekto začne myslieť, že je škola nad jeho sily, bude môcť školu opustiť a dokončiť ju na budúci rok. Dostane papier, ktorý vyplní, podpíše a bude si môcť zbaliť veci a odísť.
Za 25! Je prísne zakázané kontaktovať hocikoho z domu. Oni môžu kontaktovať vás, ale vy ich nie. Stretnúť sa s rodinou môžete až na konci tohto roka, čiže na začiatku letných prázdnin. Sú vám tieto pravidlá jasné?!" Opýtal sa.
Všetci boli ako na klincoch. Už sa nevedeli dočkať až poohovárajú učiteľov, pravidlá, až sa budú môcť posťažovať ostatným. Povinne sme prikývli a čakali čo sa bude diať.


Kapitola 2.

12. července 2014 v 15:18 | Veve |  Čo sa malo stať

Nový učiteľ

V minulých dieloch ste čítali: "Za to môže tá únava. Celú noc sa mi snívali čudné sny."
"Máš narodeniny a to treba osláviť. Tu, priniesla som ti darček."
"Tento školský rok bude jedinočný, zapíš si každý jeden deň."

Zazvonilo. Trhlo so mnou ale hneď som sa upokojila. Zvonenie na hodinu znamená pre každého niečo iné. Pre zaľúbenocov je to signál že sa majú dobozkávať a ukľudniť. Pre bonzákov je to čas odovzávať informácie. Pre dievčatá, ktoré rady zvádzajú učiteľov, je to signál aby vybrali rúže a pre mňa to bol čas, kedy sa všetká moja pozornosť sústredlia na dvere našej triedy. Presne päť minút po zazvonení, vošiel do našej triedy, muž. Hnedá ofina mu padala do modrích očí, na brade mal jemné strnisko. Čierny oblek a bledomodrá volne rozopnutá košeľa mu dodávali učiteľský vzhľad. Na nohách sa mu leskli nové čierne topánky. Petty mala znova pravdu. Tento učiteľ bol pekelne sexi.
"Sadnite si." Usadil nás. Mal hrubý chlapský hlas.
Dve dievčatá si navzájom ťapli rukami, sto percentne na to, že mali pravdu. V tom sa učiteľ zdvihol a začal písať na tabulu svoje meno.
"Volám sa Alaric Saltzman. A som váš nový učiteľ dejepisu." Povedal a ukázal prstom na tabuľu.
V hlave sa mi ako ozvena začalo opakovať učiteľovo meno. Zahmilo sa mi pred očami a mylslela som si že omdliem. Hneď na prvej hodine. To je začiatok.
"Slečna Blackova!" Vytrhol ma z mdlôb náš učiteľ. Zmätene som sa na neho pozrela.
Povytiahol jedno obočie.
"Všetko v poriadku? Vyzeráte bledo." Povedal a ticho v triede zlomil chichot tých dvoch dievčat, ktoré si ťapli rukami.
"Slečna Wearsová a Diamlová, chcete zápis do klasifikačného už teraz alebo potom?" Opýtal sa a spražil ich pohľadom.
"Nie...prepáčte pán učiteľ." Povedali.
"Takže, vráťme sa k vám slečne Blacková. Ak sa necítite dobre môžem vás prepustiť z hodiny. Je to na vás." Povedal a zložil si ruky na hrudi.
Bola to jasná výzva a teraz vo mne nastal boj. Jedno moje ja hovorilo: Ulej sa! Durhé hovorilo: Ach, nie zostaň aspoň na túto hodinu. Veď vieš že máte toho pekného učiteľa. Lenže zas sa mi zatočila hlava a ja som hneď vedela kde sú dvere.
"Niekto tu pršiel do školy s chorobou. No pani Freandová vám pomôže dostať sa na školskú ošetrovňu." Povedal a kývol Petty nech mi pomôže. Pomaly som si zobrala kabelku a Petty bola taká zlatá že mi pomohla dvihnúť sa.
"Čo to malo byť? Takto sa zrútiť..." Pošepkala mi, keď sme vyšli z triedy.
"Prepáč. To je asi tou únavou. Pôjdem domov a skúsim to vyspať." Povdala som jej a odkráčali sme spolu ruka v ruke do očetrovn. Sestrička do mňa hodlia paralen a posadila ma na drevenú stoličku.
Po hodine za mnou prišiel pán Saltzman. V ruke mal môj diár čo ma hneď prekvapilo.
"Toto si si zabudla v triede. Myslím si, že to patrí tebe." Povedal a stým mi podal diár.
"Ale...veď som si ho dávala do kabelky. Nie je možné aby mi vypadol." Povedala som šokovane a znovu ho vložila do kabelky. V tom ma začala príšerne bolieť hlava.
"Christine, si v poriadku?" Opýtal sa a v jeho hlase bolo počuť strach. Prikývla som a odišla z ošetrovne.
Tie tablety nezabrajú...

Nová stredná škola

12. července 2014 v 14:47 | Veve |  Vampire hunters

Nová stredná škola

Zastavili sme. Zobudila som sa zakrytá starou hnedou dekou. Vypla som MP3 a odkryla som sa. V aute nikdo nebol. Asi vybaľovali kufre. Pomaly som otvorila dvere na aute a hneď ako som položila nohy na zem som toho oľutovala. Zakrútila sa mi hlava a žalostne mi zaškvŕkalo v žalúdku. Hrdlo som mala v ohni a všade som si cítila zrýchlený tep.
"Liss podaj mi fľašu s vodou." Povedala som a zachytila sa o auto. Toto sa mi stáva keď si nedám večeru. Liss mi podala fľašu s vodou. Už som ťahala krabičku tabletiek, keď mi ju z ruky vytrhol pán Finn.
"Čo to robíte?!" Vykríkla som hystericky a chrapľavo.
"S krvnými tablatkami sa rozlúč." Povedal. Zdvihol ma na ruky ako nevestu a mne stihla v šoku vypadnúť fľaša z rkuy.
"Liss, počkaj tu. Hneď sa vrátim." Povedal kľudne.
Začala som sebou metať, pretože som mala chabé tušenie čo chce urobiť.
"Upokoj sa Hayley!" Kričal po mne pán Finn ale nevšímala som si toho. Všimla som si že pred nami je obrovská brána. Vyzerala hrozivo. Boli na nej rôzne zámky, symboli a nad ňou sa týčil nápis vyrytý zlatými písmenami: VAMPIRE HUNTERS. Škola bola v strede lesa čo jej dávalo tajomný odtieň aj cez deň.
Začala som sa dusiť. Smäd začal byť väčší a väčší. Finn so mnou utekal do obrovskej budovy. Utekal po schodoch a zabočil neviem kam. Bola som tak vyčerpaná a smädná že mi bolo úpne jedno kam ma berie.
Posadil ma na stoličku, a k ústam mi dal niečiu ruku.
"Pi." Nakázal. Okamžite mi do nosa udrela vôňa červenej tekutiny a moje upírske ja už začalo slinať.
"Nie..." Povedala som chrapľavo.
"Napi sa." Nakázal mi znova. Pokrútila som hlavou. Toto neurobím ani keby sa na hlavu postavil.
Otvorila som oči a zbadala pred ústami čiusi ruku. Jednou rukou ju držal Finn a druhou rukou podoprieral mňa, čo som mala naozaj na mále aby som neomdlela.
"Ja si myslím, že upírsku vypije." Povedal čísi ženský hlas. Finn pustil čiusi ruku a vyhrnul si rukáv. Zahryzol si do odhalenej ruky a mňa ovanula vôňa červenej tekutiny.
"Teraz..." Povedal. Môj ľudský žalúdok chcel dáviť. Môj upírsky prosil aspoň o kvapku červenej tekutiny. Nasucho som prehltla, a pozrela sa ako v tranze na jeho ruku, z ktorej kvapkal, nemôžem ani povedať čo.
"Napi sa." Povedal. Moje odhodlanie zlyhalo. Pomaly som sa nahla k jeho ruke a zahryzla. Po pár minútach pitia som sa znechutene odtiahla a utrala si pusu do servítky.
Teraz som videla omnoho jasnejšie. A mohla som rozpoznať ľudí čo boli so mnou v miestnosti.
"Tie tabletky..." Povedala som. Finn pokrútil hlavou. Ošetril si ruku a pristúpil ku mne.
"To, že ukojíš svoje chute, neznamená že je to zlé. Stále máš potreby a tie nesmieš zanedbávať." Povedal.
Pomaly som sa postavila. Mala som viac energie ako za celý svoj život. Cítila som sa ako terminátorka. Nič mi nemohlo ublížiť ale ja som mohla ničiť malíčkom.
Všimla som si že sme v divnej bielej miestnosti. Na ležadlách lžali ľudia, ktorí dobrovoľne dávali upírom krv. Pri mne ležalo hnedovlasé dievča, torchu mi pripomínalo Liss. Odporné.
"Si v poriadku?" Opýtala sa ma blondína, mohla mať tak 30 rokov. Vyzerala mlado a skúsene. Mala na sebe červený kabát, na krku diamantový náhrdelník. V jej hlase hral slabý Irský prízvuk.
"Hayley, dovoľ aby som ti predstavil riaditeľku našej školy, slečnu Haruovú." Povedal Finn. Načiahla som sa že jej podám ruku ale odmietla. Takže čistokrvná, chápem.
Vedľa nej stála žena s čiernymi kučerami, dokonalým rúžom a oblečený mala biely plášť.
"Toto je pani Amazonová. Naša doktorka." Povedal. Skúsila som aj jej podať ruku ale reakcia bola taká istá.
"A toto je náš tréner, pán Finn Noah." Povedala riaditeľka a ukázala na pána Finna.
"N-noah?" Opýtala som sa šokovane. Najprv ma napadlo že jemu ruku podať ani neskúsim pretože, bolo jasné ako facka že mi ju nepodá. Ale za pokus nič nedám.
Prikývol a ruku mi podal. To bolo naprosto neočakávané. Bol čistokrvný a... To nedávalo zmysel. vypúlila som naňho oči a on sa zasmial.
"Myslíš si že ti ruku nepodám?" Opýtal sa. Otočila som sa a zbadala som ako sa Tie dve divne usmievajú. Tým mám na mysli riaditeľku a doktorku. Prikývla som.
"Ale, veď ste čistokrvný." Povdala som.
"Ale ja si polokrvných vážim." Povedal. To ma zmiatlo ešte viac. Ale, s tým sa už nedá nič robiť.
Pán Finn bol naozaj dosť sexi. Mal krátke hnedé vlasy, ktoré sa mu neustále lepili na čelo, oblečenú mal čiernu košeľu, na krku voľne odopnutú a ešte na tom hrubý kabát rovnakej farby ako jeho vlasy. Mal modré oči a na brade jemné strnisko. Jeho postava jasne hovorila o jeho postavní na škole. Bola svalnatá a mužná. Na boku krku mal tetovanie draka. Miatlo ma jeho chovanie, ktoré sa nepodobalo na čistokrvného ani zďaleka. Ale to, že sa tak nechoval muselo znamenať...že bol utečencom.


1. Kapitola

12. července 2014 v 14:30 | Veve |  Čo sa malo stať

Koniec prázdnin

Tak a je tu prvá kapitola, snáď sa bude páčiť. Druhá bude hneď pekne nadväzovať takže si ju nenechajte ujsť. Veve

Ako to celé začalo: "Dávam na ňu pozor už celých pedesiat rokov. Nepohol som sa od nej ani keď išla spať."
"Volám sa Alaric Saltzman. A som jediný pôvodný. Mám na starosti 16 ročné dievča, ktoré som zmenil v upíra. Môžem si za to sám. Ale nedá sa nič robiť. Záleží mi na nej."

Mali ste už niekedy pocit, že začínate od začiatku? Znovu, to isté auto, tá istá cesta, tá istá budova. Zvonenie a sadanie do lavíc. Klasika. Moje meno je Christine Blacková. Chodím do strednej školy v našom meste. Vždy ma do nej odvezie moja kamarátka Petty, ktorá mi asi ako jediná vie načúvať.
"Počula si už o tom novom učiteľovi, ktorý má prísť na našu školu?" Pýta sa ma jedného rána, keď ideme na prvý deň do školy. V slnečnom svite sa jej červené auto blíska ako novo nalakované.
"Hmm." Odpoviem jej.
"Niektoré baby hovoria že má byť brutálne sexi. Čo ti nato?" Opýtala sa ma znova.
"Hmm." Odpoviem zase.
"Notak prestať Christine! Začína mi to liesť na nervy." Povedala nervózne Petty a prehrabla si rukou svoje dlhé blond vlasy, pričom bolo jasne počuť cinkanie jej náramkov.
"Prepáč. Ja...len som sa nevyspala a som unavená. To je všetko." Povedala som a oprela sa o operadlo. Je to pravda. V noci som ani oko nezažmúrila, kôli tomu že sa mi snívali strašne čudné sny, ktoré mi nedali spať.
"A ako by sa mal volať?" Opýtala som sa ešte k tej téme nový učiteľ. Pokrčila ramenami akože nevie a zaparkovala pri škole. Mali sme ešte pár minút a tak sme sadeli v aute a rozprávali sa.
"Niečo pre teba mám..." Začala sa prehrabovať v kabelke.
"Vieš veľmi dobre že nemám rada prekvapenia." Povedala som a sledovala ju.
"Ale noták. Dnes máš narodeniny a to treba osláviť. Na." Povedala a podala mi zelenú krabicu. Bola podlhovastá a tenká. Určite nejaká knižka.
"Takže, všetko najlepšie!" Vykríkla radostne a bolo nás určite počuť na celú školu.
Otvorila som krabicu a z nej vybrala...oranžový, kožený diár. Bol hrubší a na boku bol úchyt na pero, ktoré tam nesmelo chýbať. Malo rovnakú farbu ako diár.
"Aby si si mohla zapísať každý zážitok z tohto roku. Pretože mám pocit, že bude jedinečný." Povedala s úsmevom od ucha k uchu.
"Ďakujem." Povedala som a objala ju. Na viac som sa nezmohla.
"Dnes bude oslava a koná sa u mňa." Povedala a podala mi farebnú pozvánku. Pettyni rodičia boli dosť zazobaní a tak nebolo divu, že Petty má oslavy v dome v jednom kuse. Išla nonstom ako opitý zajac.
"Koľkým si ich už dala?" Opýtala som sa jej v šoku.
"Asi...polke školy. Bude tam nával. Všetci mi potvrdili účastnosť na tvojej party." Povedala a vystúpila z auta.
Povzychla som si a následovala ju do školy. Diár som schovala do kabelky a rýchlo som šla ku dverám našej triedy.
Všetci sedeli v lavicach a debatovali o prázdninách. Smiali sa a posielali si lístočky so vzkazmi. Sadla som si vedla Petty a sledovala tabulu. Dnešok bude určite výnimočný.

Vampire Hunters - Upozornenie!

12. července 2014 v 9:56 | Veve
Prosím, venujte pozornosť tomuto článku, ktorý je moc dôležitý! Nastala zmena v kapitolách! Kapitola - Zoznámenie v poviedke nebude. Namiesto toho tam bude kapitola s názvom - Trieda.

Takže, dúfam že je to všetkým jasné, a ak nie, pozrite sa do zoznamu kapitol, ktorý nájdete v rubrike, alebo ešte na úvodnej stránke môjho blogu. A k tejto poviedke, mám pre vás malé prekvapenie. Ale to ešte neprezradím. Prekvapenie nastane po kapitole - Trénuj, trénuj a trénuj. Ale najprv sa k nej musíme dopracovať. Až potom príde rada na prekvapenie, ktoré zatiaľ neprezradím.

Ale poviem vám, že dnes pribudne kapitola: Nová stredná škola
Trieda
Ostatní lovci

Vaša blogerka a večná autorka Veve Úžasný

K Vampire Hunters + poďakovanie a pár mojich slov

11. července 2014 v 21:34 | Veve
Takže, už je tu pár dielov k poviedke. Dúfam že sa vám páčia, rovnako ako úvodný obrázok k poviedke. Ak by ste ohľadom hociakej poviedky mali otázky, alebo poprípade nejaké dotazy či poznámky, stačí napísať do komentárov. Môžete sa pýtať aj na mňa, na môj bolg, čokoľvek. Stačí iba napísať...

Chcela by som znovu poďakovať za to, že navštevujete môj blog a mám už 135 návštev, čo je obrovský počet. Dúfam že bude iba rásť. Môžete sa tešiť na moje poviedky, ktoré budem písať, a plnými dúškami si vychutnávajte čítanie terajších poviedok. Verím, že vás moja tvorba zaujala a budete pokračovať v čítaní a komentovaní mojich poviedok naďalej.

So srdečným pozdravom, vaša večná blogerka Veve.
Smějící seMrkajícíÚžasnýS vyplazeným jazykem

Niečo o mne

11. července 2014 v 13:35 | Veve |  Vampire hunters

Niečo o mne

Volám sa Haley. Hayley Balarová. A som polokrvný upír. Prváve sedím v aute a idem do Vampire Hunters, čo je názov strednej internátnej školy v Taliansku. Idem sa vyučiť za lovca upírov...Iné dievčatá sa idú vyučiť, ja neviem, za letušku alebo módnu návrhárku. Nie. Ja proste musím mať neobyčajný život, ktorý mimochodom, za veľa nestojí. Vedľa mňa sedí muž, mne neznámy, s krátkymi, hnedými vlasmi, ktoré sa mu lepili na čelo. Oblečené mal čierne tričko, nohavice a v hlobokm bočnom vrecku sa mu trblietal veľký nôž. Ideme už šesť hodín a ešte nás čaká ďalších osem. Nenávidím to. Pozrela som sa v spätnom zrkadle na moju staršiu sestru Liss, ktorá je tiež ako ja, polokrvná upírka. V rukách mala knižku, a absolutne mi nevenovala pozornosť. Zagánila som na ňu a začala sa z nudy hrať so svojím náramkom, ktorý som dostala od mamy. Rodičia ostali doma. Obaja sú lovcami a preto na nás nemajú toľko času, koľko by sme si zaslúžili.
"Tým, že budeš utekať pred zodpovednosťou, budeš len odkladať strednú školu, ktorá ťa skôr či neskôr aj tak čaká." Prehovoril konečne ten pán vedľa mňa.
"Chcete mi dávať prednášky, pán..." Nevedala som ako sa volá a tak som čakala, kým sa mi predstaví.
"Finn..." Povedal.
"Takže, pán Finn. Vysvetlite mi, prečo sa musím riadiť pravidlami tých sobcov čistokrvcov, keď si môžem žiť po svojom?" Opýtala som sa a nespúšťala z neho svoj zvedavý pohľad.
"Pretože tak to má byť. Keď pôjdeš na strednú pochopíš, prečo vznikli lovci, prečo vznikla škola. Chcem, aby si sa naučila zodpovednosti." Povedal bez záujmu.
"Ale prečo nemôžem mať svoj vlastý život? Nchcem otročiť." Povdala som a predstavila si seba na kolenách ako čistím dlážku a nejakého čistokrvného chalana sediaceho na tróne predo mnou. Zmrazilo ma.
"Nebudeš otročiť. To ti už bolo vysvetlené nie?" Opýtal sa.
"Áno, ale naozaj stručne. Nechcem mať nikoho na krku." Povedala som oduto. Liss zbystrila pozornosť, pretorže ju naša konverzácia začala zaujímať. Pokaľ sa to konverzácia dalo nazvať.
"Dobre, tak inak. Keby si aj žila v ľudskom svete, ako chceš piť?" Opýtal sa znova a rýhchlo sa na mňa pozrel.
"Nepijem." Povedala som a vybrala z vrecka riflí malú čiernočervenú krabičku.
"Tabletky? Krotíš svoje chute?" Opýtal sa prekvapene. Prikývla som. Nechcem piť červenú tekutinu. Striktne dodržiavam svoj pitný rozvrh aj keď to niekedy nie je najpríjmnejšie. Ale polokrvný si rýchlo zvikne.
"Nebolí to niekedy?" Opýtal sa a znovu ma preleteľ pohladom.
"Cítim to hlavne večer. V tedy je to nepríjemné." Odpovedala som stručne. Nebudem mu rozprávať o tom ak moja chuť po červenom narastá zo dňa na deň.
"Viete, tuto Hayley si nechce pripustiť svoju poloupírsku časť." Ozvala sa zrazu maja drahá sestra.
Zpražil ma pohľadom ale tantokrát nič nepovedal, iab prikývol a ďalej sledoval cestu.
Strčila som si do uší slúchadlá a pustila som si song Wait For You. Bola som vyčerpaná a na ďalší rozhovor som nemala náladu. Chcem spať.


Prológ

11. července 2014 v 12:14 | Veve |  Vampire hunters

Prológ

Päť klanov vyslalo všetky svoje mláďatá do internátnej strednej školy, s názvom Vampire Hunters. Školu založili práve piati upíri z týchoto klanov. Dovoľte, aby som vám ich predstavila.
1. klan: Noah - Najstarší klan zo všetkých. Má najlepších bojovníkov, vyškolených obrancov a má najviac skúseností. Aj keď sú trochu staromódni. Sú tam samí čistokrvní.
2. klan: Balar - Nie je síce taký starý ako Noah, ale je najslávnejší. Sú tam najväšie oslavy a klan je známi svojimi nekonečnými vedomosťami. Polokrvní.
3. klan: Amazon - Svoje mesto, kde tento klan žije majú postavené hlboko v pralesoch. Je to divoký a krutý klan. Čistokrvní.
4. klan: Jamaj - Neriskujú. Nikdy nechodia do otvorenej vojny. Vedia sa skvelo zamaskovať. Ich pravidlo je: Hlavne ostať na žive. Polokrvní.
5. klan: Haru - Starý čínsky klan. Sú to zabijáci a deti držia nôž v ruke skôr, ako sa naučia chodiť na nočník. Čistorkvní.
A nakoniec sme tu my: Lovci. Sme zmiešaný z polokrvních klanov. Našou úlohou je vychodiť strednú školu a loviť zlých upírov. Čistokrvní sa vrátia späť do svojich klanov a robia si čo chcú.

Ulohou lovcov je to, aby bol medzi tými čistokrvnými klanmi apoň aký-taký mier. No nie vždy sa to podarí. Boli sme vybraní a fakt je ten že nemáme moc na výber. Okamžite, ak sa narodí polokrvný upír, je jeho život späčatený. Ak sa naroidíte v polokrvnom klane, stáva sa z vás automaticky lovec, tak ako zo všetkých čo žijú v klane: Balar, Jamaj.

Na druhú stranu, ak sa narodíte v klane: Noah, Amazon alebo Haru, máte všetko vo vrecku. Nemusíte drieť ako mi polokrvní, ste nesmrteľí a prevdu povediac: Máte sa ako kráľ. Deti v týchto klanoch sú rozmaznané, bohaté a majú všetko, čo zbadajú. Sú hrozne namyslení a sebeckí. Takže, ak k nim petríte, ste ako kráľ. Všade s vami chodia lovci, ste nonstop pod dohľadom a pod ochranou. Proste sladký život.

Rozdiel midzi polokrvnými a čistokrvnými je ten, že oni nemusia ani prstom pohnúť, zato my, polokrvní, musíme bojovať proti zlým upírom, ktorý môžu byť polokrvní aj čistokrvní.

Takže už tomu chápete? Rozumiete, prečo nechcem byť polorkvná? Pretože, nemôžete rozhodovať sami za seba, pretože slúžite klanom. Všetci učitelnia na našej škole sú vyškolení lovci. Profíci. Odborníci. Každý čistokrvný klan má svojho vodcu, kráľa, leadera. Ten rozhoduje o budúcnosti klanu. Žiaľ, aj v tomto sú polokrvní ukrátení. Sme lovci. Nemôžeme mať vodcu.

U nás polokrvných platí jediné pravidlo: Slúžime a chránime čistokrvných.

Nakoniec sú tu utečenci. Hovorí sa im aj bývalí čistokrvní. Boli vyhnaní z klanu preto, lebo nerešpektovali pravidlá alebo sa nechovali tak, ako sa na čistokrvného patrí. Vulgárne sa im hovorilo hamba klanu, zradcovia atď.

Zlý upíri, vojáme ich aj moderne Šakali. Delia sa do dvoch skupín:
1. Plokrvní - To sú lovci, čo stratili svojich čistokrvních. Proste sklamali. Polokrvní majú v tomto obrovské šťastie. Ak sklamú, je tu možnosť aby dostali nového čistokrvného.
2. Čistokrvní - Tí v tomto nemajú také šťastie. Ak čistokrvný stratí svojho lovca, už nemajú na výber. Automaticky sa z nich stávajú zlý, a aj oni musia byť odstránení.

A na ich odstránenie sme tu my. Lovci. Chránime čistokrvných tak, že bojujeme so zlými upírmy. To je naše poslanie.


Vampire hunters - Polokrvná

10. července 2014 v 10:37 | Veve |  Vampire hunters

Vampire hunters

Vampire hunters. Škola, kam posiela päť klanov upírov, mláďtá, aby sa naučili bojovať a aby sa niečomu priučili. Tí sa volajú čistokrvní. Polokrvní, sú nádejou na novú generáciu lovcov upírov. Zlých upírov. Táto škola vznikla preto, aby boli zlý upíri odstránení. 18 ročná Hayley je plokrvná. To znamená že je niečo ako poloupír. Živí sa síce krvou ale aj normálnou ľudskou stravou. Jej život bol jednoduchý do tej chvíle, kým ju neposlali na školu pre lovcov upírov. Hayley, ako budúci lovec upírov musí školou prejsť. No nepomáhajú jej v tom ani prísny učitelia, zvlášť jeden z nich, menom Finn Noah, záhadný a tajomný učiteľ. Na škole platia prísne prvidlá a zákony, ktoré musia byť žiakom sväté. Zákerný spolužiaci sú totálne všade a jedinou spásou pre nebohú Hayley je, byť totálnym outsiderom. Ale nájde sa tu aj pár výnimiek, ktorí Hayley pomôžu. Škola je rozdelená do dvoch táborov, skupín: Prvá skupina, dokonalí, rozmaznaní čistokrvní - červení
Druhá skupina, polokrvní, v pohode ľudia - zelení
Tieto dve skupiny musia medzi sebou po sto rokoch nájsť mier, a musia spolupracovať, aby prešli najťahšou skúškou na celej škole, ktorej sa hovorí: Exam

Kapitoly:

6. Kapitola - Rozdelenie
7. Kapitola - Izba
8. Kapitola - Na tenkom ľade
9. Kapitola - Prvé vyučovanie
10. Kapitola - Prvý tréning
11. Kapitola - Nikdy nehovor nikdy
12. Kapitola - Byť hviezda alebo outsaider
13, Kapitola - Problém so zdravou výživou
14. Kapitola - Quinn
15. Kapitola - Návšteva riaditeľne
16. Kapitola - Všetci proti mne?
17. Kapitola - Trochu sa zblížiť
18. Kapitola - Sila
19. Kapitola - Trénuj, trénuj a trénuj
20. Kapitola - Prvý lov
21. Kapitola - Prípravy na Exam
22. Kapitola - Ples
23. Kapitola - Tak kto je tu hviezda
24. Kapitola - Exam
25. Kapitola - Nervy
26. Kapitola - Strašný odkaz
27. Kapitola - Zranenie
28. Kapitola - Ráno v nemocnici
29. Kapitola - Zraz
30. Kapitola - Prázdniny a bozk na rozlúčku