Kapitola 2.

12. července 2014 v 15:18 | Veve |  Čo sa malo stať

Nový učiteľ

V minulých dieloch ste čítali: "Za to môže tá únava. Celú noc sa mi snívali čudné sny."
"Máš narodeniny a to treba osláviť. Tu, priniesla som ti darček."
"Tento školský rok bude jedinočný, zapíš si každý jeden deň."

Zazvonilo. Trhlo so mnou ale hneď som sa upokojila. Zvonenie na hodinu znamená pre každého niečo iné. Pre zaľúbenocov je to signál že sa majú dobozkávať a ukľudniť. Pre bonzákov je to čas odovzávať informácie. Pre dievčatá, ktoré rady zvádzajú učiteľov, je to signál aby vybrali rúže a pre mňa to bol čas, kedy sa všetká moja pozornosť sústredlia na dvere našej triedy. Presne päť minút po zazvonení, vošiel do našej triedy, muž. Hnedá ofina mu padala do modrích očí, na brade mal jemné strnisko. Čierny oblek a bledomodrá volne rozopnutá košeľa mu dodávali učiteľský vzhľad. Na nohách sa mu leskli nové čierne topánky. Petty mala znova pravdu. Tento učiteľ bol pekelne sexi.
"Sadnite si." Usadil nás. Mal hrubý chlapský hlas.
Dve dievčatá si navzájom ťapli rukami, sto percentne na to, že mali pravdu. V tom sa učiteľ zdvihol a začal písať na tabulu svoje meno.
"Volám sa Alaric Saltzman. A som váš nový učiteľ dejepisu." Povedal a ukázal prstom na tabuľu.
V hlave sa mi ako ozvena začalo opakovať učiteľovo meno. Zahmilo sa mi pred očami a mylslela som si že omdliem. Hneď na prvej hodine. To je začiatok.
"Slečna Blackova!" Vytrhol ma z mdlôb náš učiteľ. Zmätene som sa na neho pozrela.
Povytiahol jedno obočie.
"Všetko v poriadku? Vyzeráte bledo." Povedal a ticho v triede zlomil chichot tých dvoch dievčat, ktoré si ťapli rukami.
"Slečna Wearsová a Diamlová, chcete zápis do klasifikačného už teraz alebo potom?" Opýtal sa a spražil ich pohľadom.
"Nie...prepáčte pán učiteľ." Povedali.
"Takže, vráťme sa k vám slečne Blacková. Ak sa necítite dobre môžem vás prepustiť z hodiny. Je to na vás." Povedal a zložil si ruky na hrudi.
Bola to jasná výzva a teraz vo mne nastal boj. Jedno moje ja hovorilo: Ulej sa! Durhé hovorilo: Ach, nie zostaň aspoň na túto hodinu. Veď vieš že máte toho pekného učiteľa. Lenže zas sa mi zatočila hlava a ja som hneď vedela kde sú dvere.
"Niekto tu pršiel do školy s chorobou. No pani Freandová vám pomôže dostať sa na školskú ošetrovňu." Povedal a kývol Petty nech mi pomôže. Pomaly som si zobrala kabelku a Petty bola taká zlatá že mi pomohla dvihnúť sa.
"Čo to malo byť? Takto sa zrútiť..." Pošepkala mi, keď sme vyšli z triedy.
"Prepáč. To je asi tou únavou. Pôjdem domov a skúsim to vyspať." Povdala som jej a odkráčali sme spolu ruka v ruke do očetrovn. Sestrička do mňa hodlia paralen a posadila ma na drevenú stoličku.
Po hodine za mnou prišiel pán Saltzman. V ruke mal môj diár čo ma hneď prekvapilo.
"Toto si si zabudla v triede. Myslím si, že to patrí tebe." Povedal a stým mi podal diár.
"Ale...veď som si ho dávala do kabelky. Nie je možné aby mi vypadol." Povedala som šokovane a znovu ho vložila do kabelky. V tom ma začala príšerne bolieť hlava.
"Christine, si v poriadku?" Opýtal sa a v jeho hlase bolo počuť strach. Prikývla som a odišla z ošetrovne.
Tie tablety nezabrajú...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama