Kapitola 3. - Bude párty!

13. července 2014 v 15:43 | Veve |  Čo sa malo stať

Bude párty

Večer mala byť oslava mojich narodenín. Petty mi dala červenú šatku cez oči a pomaly ma viedla do svojho domu. Jej dom som poznala už tak dobre, že by som vedela hmatom určiť kde čo je. Zdvíhala som vysoko nohy a snažila sa prípadne o nič nezakopnúť a udržiavať rovnováhu. Hlava ma už dávno nebolela. Nakoniec sme zastavili.
"Môžeš." Povedala a ja som si dala dole šatku.
"Prekvapenie!!!" Vykríkli všetci. Boli sme na záhrade, pri bazéne. Všade boli balóny, konfety a rôzne iné ozdoby. Cez clú záhradu bol zavesený plagát, na ktorom stálo farebnými písmenami: CHRISTININE 17. NARODENINY!
Bola tam snáď celá škola. Za bazénom bol DJ a hral môj oblúbený letný song: Timber
Všetci tancovali a smiali sa. Iný sa snažili prekričať hudbu a tak sa rozprávať. V strede záhrady bol obrovský biely stôl, na ktorom boli jedlá z celého sveta a nesmela chýbať ani metrová trota so sviečkami.
"Christine, poď, všetci na teba čakajú." Povedala Petty a postrčila ma k torte.
"Želaj si niečo!" Skríkli všetci a Petty mi schválne nasadila na hlavu trblitavú osláveneckú čiapku.
"Želám si..." Začala som ako malé dieťa. Hneď mi napadlo jedno želanie.
Zbaviť sa tých divných snov. Zhlboka som sa nadýchla a sfúkla sviečky na jediný raz. Zafúkal vietor a počula som ako narazil do zvonkohry.
"Koľko je hodín?" Pýtam sa Petty.
"Tirštvrte na dvanásť," Povedala bez záujmu. Všetci mi podávali darčeky, večšinou to bola kozmetika, ale keďže v našej škole sú aj z bohatých rodín, dostala som aj drahšie darčeky, typu nových drahých šiat, kabeliak či topánok mojej veľkosti.
"A teraz ten najväčší darček..." Naťahovala Petty a ukázala prstom na dvere z domu. Všetci ra rozostúpili do radu aby bolo miesto.
"Rebecah, Nataly. Poďte sem." Povedala Petty a mňa pichlo pri srdci.
Z dverí vyšli. Boli to ony. Rebecahbola divoká blondína s dokonalou postavou a Nataly bola hamblivá kučerovláska so žiarivími zelenými očami.
Rozbehli sme sa k sebe a začali sa obímať. Slzy nám tiekli ako vodopád.
"Neverím tomu! Prišli ste..." Povedala som v šoku, utierajúc si rukou slzy.
"Sú to predsa tvoje narodeniny. Nezmeškali by sme ich, za nič na svete." Povedala Rebecah sladko.
Znovu začala hrať hudba. Dali sem si tortu, a preberali veci, ktoré sa od ich odchodu stali. Rebecah a Nataly sa presťahovali do L.A. pred rokom. Preto toľko poviku.
Pozrela som sa na mobil. Bude polnoc. Išla som do kuchyne, že si nalejem trochu vody, pretože mi nejako divne začalo svrbieť v krku. Až sa to stalo. Odbilo polnoc a mne prišlo strašne zle. Hlavu a hrdlo som mala ako v ohni, Triasla som sa a potrebovala som sa napiť. Schmatla som pohár s vodou a hltavo som pila. Bolesť neustupavala. Naliala som do seba mlieko, alkohol, colu, proste vštko čo bolo v chladničke, Zvierala som dvere tak silno, až som sa zľakla že ich ulomím. Bolesť prešla od hlavy do zubov a začali ma páliť oči. Podlomili sa mi kolená, a potom nastala tma.

Dúfam že sa vám kapitola páčiala. Aj keď bola kratšia. Veve
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama