Niečo o mne

11. července 2014 v 13:35 | Veve |  Vampire hunters

Niečo o mne

Volám sa Haley. Hayley Balarová. A som polokrvný upír. Prváve sedím v aute a idem do Vampire Hunters, čo je názov strednej internátnej školy v Taliansku. Idem sa vyučiť za lovca upírov...Iné dievčatá sa idú vyučiť, ja neviem, za letušku alebo módnu návrhárku. Nie. Ja proste musím mať neobyčajný život, ktorý mimochodom, za veľa nestojí. Vedľa mňa sedí muž, mne neznámy, s krátkymi, hnedými vlasmi, ktoré sa mu lepili na čelo. Oblečené mal čierne tričko, nohavice a v hlobokm bočnom vrecku sa mu trblietal veľký nôž. Ideme už šesť hodín a ešte nás čaká ďalších osem. Nenávidím to. Pozrela som sa v spätnom zrkadle na moju staršiu sestru Liss, ktorá je tiež ako ja, polokrvná upírka. V rukách mala knižku, a absolutne mi nevenovala pozornosť. Zagánila som na ňu a začala sa z nudy hrať so svojím náramkom, ktorý som dostala od mamy. Rodičia ostali doma. Obaja sú lovcami a preto na nás nemajú toľko času, koľko by sme si zaslúžili.
"Tým, že budeš utekať pred zodpovednosťou, budeš len odkladať strednú školu, ktorá ťa skôr či neskôr aj tak čaká." Prehovoril konečne ten pán vedľa mňa.
"Chcete mi dávať prednášky, pán..." Nevedala som ako sa volá a tak som čakala, kým sa mi predstaví.
"Finn..." Povedal.
"Takže, pán Finn. Vysvetlite mi, prečo sa musím riadiť pravidlami tých sobcov čistokrvcov, keď si môžem žiť po svojom?" Opýtala som sa a nespúšťala z neho svoj zvedavý pohľad.
"Pretože tak to má byť. Keď pôjdeš na strednú pochopíš, prečo vznikli lovci, prečo vznikla škola. Chcem, aby si sa naučila zodpovednosti." Povedal bez záujmu.
"Ale prečo nemôžem mať svoj vlastý život? Nchcem otročiť." Povdala som a predstavila si seba na kolenách ako čistím dlážku a nejakého čistokrvného chalana sediaceho na tróne predo mnou. Zmrazilo ma.
"Nebudeš otročiť. To ti už bolo vysvetlené nie?" Opýtal sa.
"Áno, ale naozaj stručne. Nechcem mať nikoho na krku." Povedala som oduto. Liss zbystrila pozornosť, pretorže ju naša konverzácia začala zaujímať. Pokaľ sa to konverzácia dalo nazvať.
"Dobre, tak inak. Keby si aj žila v ľudskom svete, ako chceš piť?" Opýtal sa znova a rýhchlo sa na mňa pozrel.
"Nepijem." Povedala som a vybrala z vrecka riflí malú čiernočervenú krabičku.
"Tabletky? Krotíš svoje chute?" Opýtal sa prekvapene. Prikývla som. Nechcem piť červenú tekutinu. Striktne dodržiavam svoj pitný rozvrh aj keď to niekedy nie je najpríjmnejšie. Ale polokrvný si rýchlo zvikne.
"Nebolí to niekedy?" Opýtal sa a znovu ma preleteľ pohladom.
"Cítim to hlavne večer. V tedy je to nepríjemné." Odpovedala som stručne. Nebudem mu rozprávať o tom ak moja chuť po červenom narastá zo dňa na deň.
"Viete, tuto Hayley si nechce pripustiť svoju poloupírsku časť." Ozvala sa zrazu maja drahá sestra.
Zpražil ma pohľadom ale tantokrát nič nepovedal, iab prikývol a ďalej sledoval cestu.
Strčila som si do uší slúchadlá a pustila som si song Wait For You. Bola som vyčerpaná a na ďalší rozhovor som nemala náladu. Chcem spať.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ako sa vám páči môj blog?

Moc krásny :D 40% (2)
V pohode 60% (3)
Odporný 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama