Ostatní lovci

19. července 2014 v 11:16 | Veve |  Vampire hunters

Kapitola 4. - Ostatní lovci

Dúfam že sa vám bude páčiť. V štvrtej kapitole sa dozviete kto je Hayleyna nová spolubývajúca a prečo nemá rada Hayley upírske slová. Veve Úžasný

Učiteľ odišiel a v triede sme ostali sami. Oproti mne sedel chalan, ktorý mal na koleno ostrihané vlasy, voňal po mäte a asi všetkých provokoval jeho emácky výzor, keďže debata o smrti a iných smutných veciach bolo u nás ťažké tabu. Zvonilo ako o život a tak sme sa podľa pokinov učiteľa Finna vydali do svojich izeb. Kľúče od izieb sme nemali, a číslo svojej izby som nevedela. Prešla som teda k východu zo školy, kde bola na stene umiestnená nástenka, s menami všetkých žiakov a ich izieb. Bolo tam aj moje meno. Znova a znova som si čítala moje meno napísané hrubím písmom a voje číslo izbi.
.............................................
.............................................
Hayley Balarová - izba č. 17
.............................................
.............................................

Vyšla som poschodoch a zamierila ku dverám mojej izby. Čkalo pred nimi to vysoké dievča čo sedelo vedľa mňa v triede.
"Ahoj." Pozdravila som ju a milo sa na ňu usmiala. Pozrela sa na mňa. Mala tmavé rozpustené vlasy, oblečené mala modré tielko a čierne vydraté texasky. Na ruke mala prsteň. Bolo vydno že je duchom neprítomná. To bol z tých krvných tebliet. Postavila sa. Bola o niekoľko centimetrov vyššia, mala vystrený chrbát a štíhlu postavu. Keď som sa lepšie prizrela, zbadala som že má na tvári niekoľko pieh a na ruke materské znamienko.
"Ty budeš asi moja spolubívajúca." Povedala som a načiahla k nej ruku na pozdrav.
Prikývla a ruku mi pevne stisla.
"Som Quinn. Quinn Jamajová. Rada ťa poznávam." Povedala ticho.
"Ja som Hayley Balarová. Nápodobne." Povedala som.
"Tak, koľko tu už čakáš?" Pýtam sa jej a sedujem dvere našej izby.
"Nie dlho. Učiteľ Finn je v nútri. Asi nám prehladáva batožiny." Povedala.
"Čo hovoríš na túto školu?" Vyzvedám ďalej, teraz s očami upenými na nej.
"V pohode. Až na tie krvné tabletky. Bude ťažké odnaučiť sa nebiť na nich." Skonštatovala a nasadila krivý úsmev.
"Asi tak." Povedala som a tiež sa usmiala.
Z izby višiel pán Finn. V ruke niesol dva sáčky s mojimi a Quinninými krvnými tabletkami.
"Dámy, vaša izba je čistá. Zobral som všetky krabičky. Hayley už svoje raňajky mala, Quinn, teba ešte len čakajú." Povedal s vážnym výrazom na tvári a zamával mi sáčkami pred očami. Potom ich strčil do vrecák.
Quinn sa ospravedlnila a vošla do našej izby. Ja som ešte zostala na chodbe.
"Pán Finn?" Zastavila som ho pred odchodom.
"Prosím?" Opýtal sa slušne.
"Chcem....chcem sa vám poďakovať za červenú tekutinu." Povedala som a cítila ako sa začínam červenať.
"Myslíš krv?" Opýtal sa.
"Nie, prosím. Nevyslovujte to slovo na k. Nemm to rada." Povedala som.
"Prečo sa tomu tak vyhýbaš? Hayley, si na upírksej strednej. Tu to slovo budeš počuť často." Povedal a pozrel sa mi do očí.
Mala som pocit, že sa v tých jeho utopím.
"Ja, proste...iba neznášam to slovo. Vyvoláva vo mne zlé spomienky. Prepáčte." Povedala som a už som chcela osísť, keď ma chytil za ruku.
"Halyey, neviem, čím si si v detstve prešla, ale nech je to čokoľvek...nemusíš sa tým zaťažovať. Jasné?" Opýtal sa.
Mlačky som prikývla. Na nič iné som sa nezmohla. Je jedno, či skončím na tabletkách. Je jedno, či sa budem vyhýbať upírskym slovám ako: Krv, sanie, drevený kôl a slnko. Aj tak sa nikdy nezbavím spomienok, ktoré ma v noci prenasledujú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama