Srpen 2014

Letopisy Narnie: Vznik kráľovstva

26. srpna 2014 v 13:29 | Veve |  Listopisy Narnie: Vznik kráľovstva

Letopisy Narnie: Vznik kráľovstva

Lena Pevensie je najstaršou a najzatajovanejšou sestrou súrodencou Pevensovcov. No teraz v tomto príbehu sa vraciame o niekoľko desiatok rokov dozadu, keď naša Lena bola mladá. Po výlete do zoo nájde Lena utečené levíča. Pomenuje ho Aslan a zoberie si ho do opateri. No cestou späť sa Lena stratí a vďaka záhadnému vlaku sa ocitá v zničenej krajine kde skoro nikto nežije. Po čase sa dozvedá že si ju život vybral aby obnovila zničenú slávu kráľovstva a našla v ňom mier. Pomáha jej v tom Aslan, ktorý sa po ocitnutí v krajine stáva zázračným. Môže rozprávať a môže používať mágiu. Pred ním a Lenou stojí ťažká úloha. Musia postaviť kráľovstvo a presvedčiť zostávajúcich obyvateľov že sú priatelia. Navyše ostatné kmene legendárnych bytostí ako minotaurov alebo kúzelných víl, idú do kráľovstva. Podarí sa Lene a Aslanovi ochrániť ho?

Úrivok:
"Zavolala som si ťa sem, aby som ti niečo oznámila." Pozrela som sa na neho.
"Čo by to malo byť, Vaša Výsosť?"
"Chcem aby si sa stal generálom vojiska. Budeš ich trénovať, dohliadaťna nich a viesť ich." Povedala som.
Obzrela som sa a zbadala jeho prekvapený výraz. Bol v totálnom šoku.
"A-ale veď ešte pred nedávnom som vás chcel zabiť a teraz mi dávate vojisko? Ste si tým istá?" Opýtal sa prekvapene.
"Taurus, niečo ti poviem. Ja nežijem pre minulosť ale pre budúcnosť. To čo si povedal je iba jeden malý zlomok minulosti, ku ktorému sa nehodlám už nikdy vracať."
Ticho. Vietor sa zapieral do okien a dával im náležite pocítiť svoj hnev.
"Taurus, ak sa necítiš pripravený alebo potrebuješ trochu času na premyslenie..."
Skočil mi do reči.
"Súhlasím. Stanem sa vaším generálom." Povedal a vydal zo seba zvuk, ako keď škrtíte prasa.
"Si si istý?" Opýtala som sa znova.
"Áno." Prikývol mohutnou hlavou. Pristúpila som k nemu a zadívala sa do jeho veľkých hnedých očí.
"Tak teda..." Vytiahla som meč a položila mu ho na ľavé rameno.
"Ťa Taurus pasujem za svojho nového generála. Spolieham sa na tvoju silu, skúsenosti a dovednosti." A položila mu meč postupne na pravé rameno a na hlavu.

Stretnutie s obľúbenou literárnou postavou

23. srpna 2014 v 20:53 | Veve

Nikdy nebudeš sama...

Toto je poviedka, do jednej starej súťaže, ktorá sa odohrávala tu na blog cz. Oslovila ma práve teraz po prečítaní jednej poviedky. Vybrala som si po dlhom uvažovaní postavu Alarica z upírskych denníkov. Snáď sa bude páčiť.

Sedela som na posteli, opretá o jej čelo a čítala tú istú kapitolu, ten istý odsek. Slová som si niekoľko krát zopakovala v hlave. Po líci sa mi skotúľala slza a jemne dopadla na papier.
"Už som sa začínal báť." Začula som jeho hlas a pozrela sa na neho. Hnedé strapaté vlasy, strnisko na brade, modré oči.
"Ale čo. Náš lovec upírov má strach?" Opýtala som sa ironicky. Usmial sa. Áno bol to on. Presne ten úsmev aký som cítila, keď som čítala tú stranu.
Pokrútil hlavou a sadol si vedľa mňa. Oprel sa pohodlne o vankúš a zadíval sa na mňa. Zavrela som knižku a odložila ju bokom. Chcela som sa s ním rozprávať. Znova som sa na neho pozrela. Pozrel sa na mňa s vážnym pohľadom a poťukal si po náramkových hodinkách. Bolo 5 minút pred dvanástou.
"O chvíľu Bonie stiahne oponu." Povedal a smutne sa usmial. Bol z neho ľahko cítiť alkohol, ale opitý nebol.
"Ric, prídeš ešte niekedy?" Tak a je to vonku. Otázka, ktorá mi vŕtala hlavou už nejakú dobu.
Objal ma okolo ramien a vtisol mi bozk na líco.
"Chcem aby si vedela, že nikdy nebudeš sama. Sľubujem." Povedal vážne. Ja som sa roztápala v tých jeho úžasných očiach.
"Ric?" Ozvala som sa a jemu kútik úst vystrelil hore. V hlave sa mi ozývalo stále to isté slovo.
"Sľubujem." Zopakoval.

Zobudila som sa. Ležala som na posteli. Hlavu som mala položenú na vlhkej strane knihy, kde som ju čítala. Cítila som že tu bol. Vankúš vedľa mňa stále voňal ako on. Keď som ho chytila do ruky, cítila som že je teplý. Do nosa mi udrela jeho vôňa. Zmes kolínskej, nového papira, a alkoholu. Tak voňal Ric.
"Ric?" Opýtala som sa do prázdneho bytu. Žiadna odozva.
"Nikdy nebudeš sama. Sľubujem." Zopakovala som ako v tranze a lahla si na jeho vankúš. Tak ešte chvíľku budem s ním.

ODKAZ

20. srpna 2014 v 12:50 | Veve |  Je radosť byť vlkodlakom!
Dávam sem ten sľubovaný odkaz na stránku, kde si môžete stiahnuť diely seriálu Teen Wolf. Nájdete ho tu: Teen Wolf
Ešte sem dám aj pár obrázkov zo seriálu, aby ste vedeli o čom je. Nájdete ich na tomto odkazu.
Hotovo, svoj sľub som splnila a vám som priniesla akčný seriál s názvom Teen Wolf. V ankete pod článkom hlasujte, kto sa vám najviac páči.

Je radosť byť vlkodlakom!

19. srpna 2014 v 15:15 | Veve |  Je radosť byť vlkodlakom!

POZOR! POSLEDN0 FANFICTION!

Prosím, venujte pozornosť tomuto článku!: Ja viem že už vám to Teen Wolf lezie na nervy, ale ja si jednoducho nemôžem pomôcť! Takže, toto bude už posledné Fanfiction. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Nižšie vám rozpíšem obsah a dám vám link na epizody tohto super seriálu. Môžete si ho stiahnuť s titulkami a niektoré série aj po česky! Verím, že raz sa k ostatným Fanfictions dopracujeme a vy si budete v kľude užívať ostatné poviedky. Rozpačitý

Ako to celé začne: Po zemi sa pohybujú vlkodlaci, paranormálne bytosti so super schopnosťami a beštie, aké nájdete iba vo filmoch. 16 ročná Dawn nastupuje na strednú školu v Beacon Hills, kde narazí na čudnú partiu chalanov a dievčat. Po niekoľkých zážitkoch to Dawn proste nedá a musí zistiť čo sú Scott, Alison a Issac vlastne zač. No po večernom behu v lese sa Dawn prebudí zmätená v lese, a čo je najhoršie, nič si z poslených 24 hodín nepamätá. Do ruky ju uhryzne vlk a Dawn zistí že nie je v škole jediná, ktorá má nadprirodzené schopnosti. Vystrašená Dawn odchádza na zimné prázdniny ku krstnej, aby si vyčistila hlavu, no nečakane sa jej v izbe zjavý sympatický muž, ktorý sa jej predstaví ako Derek Hale a vyhlási že Dawn je jeho beta a musí ho poslúchať. Dawn sa teraz musí rozlúčiť so svojím normálnym životom a musí sa naučiť ako kontrolovať svoj hnev a ako ovládať voju silu.

Lotosový kvet

16. srpna 2014 v 19:53 | Veve |  Lotosový kvet

Lotosový kvet

Lissa je obyčajné dievča, čo prepadlo vo ôsmom ročníku, a tak sa musí ťažko vyrovnávať s tým, že z nej doktorka už asi nebude. Raz, keď sa vracia v noci domov, pri nej zastaví veľká čierna dodávka, otvoria sa na nej dvere a veľký, čierny muž ju schmatne a unesie. Po Lisse ostávajú už iba stopy gúm, a prach, ktorý sa dvihol, keď auto naštartovalo. Lissa je unesená mužmi z Egypta, čo majú veľké čierne oči, sú večne zamračený a hovoria arabsky. Lissa je po niekoľkch nekonečných hodinách odväzená do Egypta, kde ju ponúknu na predaj, ako otrokiňu. Predajú ju veliteľovi egyptskej armády, Potipharovi.
V rodnej Lissinej krajine sa strhne obrovská pátračka po mladom dievčati, ktorú uniesli. Situácia sa ešte zhorší v tej chvíli, keď o Lissu prejaví záujem Potipharov syn a Lissa je dovedená do žalára za zločin. Ako si s týmto Lissa poradí? Nájde svoju rodinu? A ako sa dostane zo žalára? Spoznejte pocity dievčaťa, ktoré uniesli, a ktoré čaká na Faraónov rozsudok.

Téma týždňa

15. srpna 2014 v 12:57 | Veve |  Témy týždňa

Obľubená pieseň

Mojou obľubenou piesňou je teraz najnovšie song od Michaela Jacksona - love never felt so good, ktorú spieva s Justinom Timbrlaikom.
Každý človek by si mal vyberať pieseň tak, aby sa mu páčila nie len melódiou ale aj textom. Tý čo nevedia po anglicky, alebo po jazyku, v ktorom sa pieseň spieva, by si ten text mal vyhľadať na internete a preložiť. Poznám super web, kde sa nachádzajú skoro všetky piesne. Nájdete ho na tejto stránke.
Napíšte mi do komentov, aká je vaša obľúbená pieseň a ja si ju rada vypočujem. Môžu byť v hociakom jazyku, japonsky, česky, anglicky, španielky...Je to len a len na vás.

1. Kapitola

13. srpna 2014 v 20:34 | Veve

To že niečo nevidš, neznamená, že to neexistuje

Ahoj, volám sa Mikaela Banesová, mám 18 rokov a chodím na výšku, kde sa študuje žurnalistika. Odbor je to fajn. Nikedy ťahší inokedy ľahší. Bez zbytočného naťahovania, chcem vám porozprávať svoj príbeh, ktorý sa neskôr stal opakovaným článkom v novinách a na internetových stránkach a diskusiách mal najväčšiu sledovanosť. V anketách sa moje meno držalo v top päťke najzaujímavejších a najzáhadnejších ľudí a v televízii sa ešte niekoľko rokov potom spomínalo moje meno a počítačoví gembleri nemali nič iné na práci, než sťahovať videá z internetu s mojou fotkou a s mojím dopodrobna opísaným príbehom, ktorý sa po dlhšej dobe začal stáčať, prekrúcať, až sa nakoniec neuchytil ani jeden jediný pravdivý fakt. A preto, aby ste nepodľahli týmto vymýšľačkám a legendám, ktoré sa rozprávajú v táboráku pri ohni, vám svoj vlastný príbeh chcem rozpovedať ja. Ako nefalšovaný pravdivý a možno trochu, trošku akčnejší, ako ho mnohí dnes opisujú. Prosím, ešte pred tým, ako sa začítate, a túto jednu kapitolu si budete čítať asi dvanásť krát, ak nie viac, by som vás rada poprosila, aby ste sa držali po celý príbeh toho príslovia: To, že niečo nevidíš, neznamená, že to neexistuje. S tým, že možno ani vy neuveríte tomuto príbehu, ktorý sa mimochodom naozaj stal, nič nenarobím. Môžem iba pevne veriť a modliť sa, že tomu aspoň niekto z vás uverí a zverejní na internet tento príbeh, tento článok, ktorý píšem ja, hlavná hrdinka, a na ktorom sa úzko spolupodieľajú aj mimozemský roboti, tiež teraz známi ako Transformers. No, ak vás až tak veľmi tento príbeh zaujme, navrhujem, aby ste si písali kratšie poznámky do diárov, denníkov a zošitov, aby ste si ho po zbytok života zanechali v hlave a hlavne v srdci. Alebo aspoň do vtedy, kým nevymizne atrament na papieri. A ak by ste náhodou nevedeli nájsť význam tohto príbehu, tak vám ho napíšem na koniec celého príbehu, hrubým písmom, aby ste ho naozaj všetci videli. A ak vám unikne celý príbeh, tak si prosím napíšte, na papier, aspoň tú poslednú vetu, ktorá zanechala v srdcí ostatných ľudí a mimozemských robotov stopu....Tak prosím, ponorte sa do sveta, ktorý sme nevideli a doteraz prehliadali.

Začíname:

Transformers ako ich nepoznáte

13. srpna 2014 v 19:35 | Veve |  Transformers ako ich nepoznáte

Transformers ako ich nepoznáte

18 ročná, krásna a talentovaná Mikaela je dcérou jedného z Amerických politikov a jej matka je novinárka. Jej snom je ísť v matkiních stopách. Raz nájde v jej šuflíku fotografie mimozemských robotov, ktoré jej matka vyfotografovala, a ktoré sa ešte nedostali do časopisov. Mikaela sa vyberá na cestu za tajomnými robotmi, aby pozisťovala čo najviac, a aby ukázala svetu, že Transformers nie sú taký zlí ako si ich ľudia predstavujú. V tomto boji, sa musí Mikaela postaviť čelom nie len zlým robotom, ktorí chcú Transformers zničiť, ale musí sa postaviť aj celej Amerike...

Poznámka blogerky: Fanfictions na Transformers, mená sú z filmov, ažna niektoré. Dej je vymyslený a niektoré postavy tiež. Prajem príjemné čítanie.

Kapitola 1.

13. srpna 2014 v 13:42

Kapitola 1. - Začiatok plavby

"Kapitán, kapitán, porozprávajte mi ten príbeh!" Prosila som.
"Už zasa? A nechceš nejaký iný?" Opýtal sa a sadol si na stoličku pri mojej sieti. Porkútila som hlavou.
"Tento je najlepší! O vás, o tom ako ste stretol Calypso a ako ste skrotili pre seba Krakena." Rečnila som ako tetka na trhu. Vzdychol si.
"Naozaj to chceš počuť?" Opýtal sa so smiechom a vytiahol mi deku až po uši. Horlivo som prikývla.
"No tak dobre." Povedal a odkašľal si. Napäto som počúvala. Jeho hlboký hlas ma uspával a moje vedomie sa pomaličky odobralo do ríše snov.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
O DESAŤ ROKOV NESKôR

Trhlo mnou a ja som sa zobudila spotená a zadýchaná v hojdacej mriežkovanej sieti. Často sa mi o kapitánovi sníva, takže je úplne normálne, keď sa zobudím na trhnutie. Postavila som sa na vlhkú podlahu a vyšla z kajuty po schodoch. Otvorila som vŕzgajúce dvere a vyšla na palubu lode. 10 rokov utieklo ako voda a ja som teraz tu. Na mojej lodi, s mojou vlastnou posádkou...Pez kapitína a krakena. Večere sú tiché, všetci pozaliezajú do sietí. Na kapitánovej lodi sme hrávali celú noc hazardné hry, od kociek až po karty. Celú noc sprevádzali výbuchy smiechu a opytý hlas kapitánovej posádky. No tk to u nás chodilo. Pamätám sa ako nás kapitán chodil dole utišovať, že vraj nie sme na mori sami a že sa máme skľudniť. No vždy to dopadlo tak že sme do kapitána naliali 5 pohárov piva a pridal sa k nám. Tajne sme ho ošklbali o všetky mince čo mal pri sebe a s prázdnymi vreckami sme ho išli uložiť do postele. Ale tu skapal pes.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

PRED DESIATIMI ROKMI:


Sedela som v melej oďke, čo držala len silou vôle. Držala som sa zubami nechtami lode, aby ma nezobrali vlny. Dul siný a ničivý vietor. Mokré oblečenie ma pálilo chladom, a vlasy som ešte stále mala morké. Slaná voda mi liezla na nervy. Napila som sa nej až až a teraz ma bolí brucho. No po pár minútach boja s vetrom a rozzúreným morom som to vzdala a zaspala od vyčerpania.

........................................................................................................................................................................

Zobudila som sa. Bolo ráno. Zobudila som sa s hlavou nad vodou, takže som videla to strašidlo, čo na miesto mňa ležalo natiahnuté na lodi. No bola som to ja. Oblečenie som mala už suchšie, vlasy som mala strapaté a z lode ostala už len drevenná doska. Voda bola kľudnejšia, iba malé vlnky tancovali s doskou. Pomaly som sa postavila, čo si vyžadovalo trpezlivosť, pretože ma nohy nevládali niesť a točila sa mi hlava. Počula som ako doska o niečo ťukla. Stáli sme, voda nás už nikam neposúvala. Mńa a dosku. Otočila som sa a zbadala obrovskú loď. Bla pokrytá morskými riasami, smrdela po rybacine a keď som sa jej dotkla, na prstoch mi ostali kryštáliky soli a morského piesku. Možno to bude nejaká rybárska loď. Pomyslela som si a zaryla hechty do pevného dreva. Tak fajn. Hlavn nezabudni, ruka noha a nepozerať dolu. To zvládneš. Pripomenula som si v mysli a jednou nohou sa zaprela do lode.

Poznámka blogerky: Asi ste si všimli že čiary sa od seba líšia.
XXXXXXXXX... Znamená že od udalosti ubehlo niekoľko rokov. /Vždy vám napíšem koľko:P/
..................... Znamená že od udalosti ubehlo niekoľko dní.
-------------------- Znamená že od udalosti ubehlo niekoľko hodín.

Cez ľadovce a cez piesok

13. srpna 2014 v 12:54 | Veve |  Cez ľadovce a cez piesok

Cez ľadovce a cez piesok

POZNÁMKA BLOGERKY: Táto poviedka je Fanfictions na filmy Piráti z Karibiku, takže postavy v nej sú z filmov a sú tam aj nejaké vymyslené. Takže aby nedoslo k nedorozumeniu. A najprv by bolo dobré si pozrieť film, najlepšie dvojku, aby ste boli v obraze, aj keď neverím že ešte niekto nevidel pirátov z Karibiku. Ak náhodou nie, pozrite si ho online.

"Kapitán, kapitán, porozprávajte mi ten príbeh!" Prosila som.
"Už zasa? A nechceš nejaký iný?" Opýtal sa a sadol si na stoličku pri mojej sieti. Porkútila som hlavou.
"Tento je najlepší! O vás, o tom ako ste stretol Calypso a ako ste skrotili pre seba Krakena." Rečnila som ako tetka na trhu. Vzdychol si.
"Naozaj to chceš počuť?" Opýtal sa so smiechom a vytiahol mi deku až po uši. Horlivo som prikývla.
"No tak dobre." Povedal a odkašľal si. Napäto som počúvala. Jeho hlboký hlas ma uspával a moje vedomie sa pomaličky odobralo do ríše snov.

Tak toto je úrivok z poviedky Cez ľadovce a cez piesok. Poviedka je o dievčati menom Selena, ktorá sa záhadným spôsobom ocitne na Karibskom mori. Divoké vlny a búrka ju odnesú k lodi, na ktorej velí kapitán Davy Jones, fackaný životom a obitý morom. Selena nemá na výber a tak sa na čierno dostane na loď, kde ju avšak po chvíli nájdu a pivedú ju pred kapitána. Jones si nevie vybrať a tak to nchá na náhodu. Selena môže ostať na lodi, pod tou podmienkou, že musí poslúchať na slovo a ak neposlúchne hrozí jej trest. Jones má krutú a mimoriadne zvláštnu posádku a jeho loď je ešte divnejšia. Ale to všetko je nič, oproti obrovskej chobotnici Krakenovi, ktorý býva pod loďou. Selana si musí vybrať. Ostane na lodi a bude bojovať o svoj život, alebo z nej utečie nevedno kam?

Môj obľúbený soundtrack: