Kapitola 1.

13. srpna 2014 v 13:42

Kapitola 1. - Začiatok plavby

"Kapitán, kapitán, porozprávajte mi ten príbeh!" Prosila som.
"Už zasa? A nechceš nejaký iný?" Opýtal sa a sadol si na stoličku pri mojej sieti. Porkútila som hlavou.
"Tento je najlepší! O vás, o tom ako ste stretol Calypso a ako ste skrotili pre seba Krakena." Rečnila som ako tetka na trhu. Vzdychol si.
"Naozaj to chceš počuť?" Opýtal sa so smiechom a vytiahol mi deku až po uši. Horlivo som prikývla.
"No tak dobre." Povedal a odkašľal si. Napäto som počúvala. Jeho hlboký hlas ma uspával a moje vedomie sa pomaličky odobralo do ríše snov.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
O DESAŤ ROKOV NESKôR

Trhlo mnou a ja som sa zobudila spotená a zadýchaná v hojdacej mriežkovanej sieti. Často sa mi o kapitánovi sníva, takže je úplne normálne, keď sa zobudím na trhnutie. Postavila som sa na vlhkú podlahu a vyšla z kajuty po schodoch. Otvorila som vŕzgajúce dvere a vyšla na palubu lode. 10 rokov utieklo ako voda a ja som teraz tu. Na mojej lodi, s mojou vlastnou posádkou...Pez kapitína a krakena. Večere sú tiché, všetci pozaliezajú do sietí. Na kapitánovej lodi sme hrávali celú noc hazardné hry, od kociek až po karty. Celú noc sprevádzali výbuchy smiechu a opytý hlas kapitánovej posádky. No tk to u nás chodilo. Pamätám sa ako nás kapitán chodil dole utišovať, že vraj nie sme na mori sami a že sa máme skľudniť. No vždy to dopadlo tak že sme do kapitána naliali 5 pohárov piva a pridal sa k nám. Tajne sme ho ošklbali o všetky mince čo mal pri sebe a s prázdnymi vreckami sme ho išli uložiť do postele. Ale tu skapal pes.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

PRED DESIATIMI ROKMI:


Sedela som v melej oďke, čo držala len silou vôle. Držala som sa zubami nechtami lode, aby ma nezobrali vlny. Dul siný a ničivý vietor. Mokré oblečenie ma pálilo chladom, a vlasy som ešte stále mala morké. Slaná voda mi liezla na nervy. Napila som sa nej až až a teraz ma bolí brucho. No po pár minútach boja s vetrom a rozzúreným morom som to vzdala a zaspala od vyčerpania.

........................................................................................................................................................................

Zobudila som sa. Bolo ráno. Zobudila som sa s hlavou nad vodou, takže som videla to strašidlo, čo na miesto mňa ležalo natiahnuté na lodi. No bola som to ja. Oblečenie som mala už suchšie, vlasy som mala strapaté a z lode ostala už len drevenná doska. Voda bola kľudnejšia, iba malé vlnky tancovali s doskou. Pomaly som sa postavila, čo si vyžadovalo trpezlivosť, pretože ma nohy nevládali niesť a točila sa mi hlava. Počula som ako doska o niečo ťukla. Stáli sme, voda nás už nikam neposúvala. Mńa a dosku. Otočila som sa a zbadala obrovskú loď. Bla pokrytá morskými riasami, smrdela po rybacine a keď som sa jej dotkla, na prstoch mi ostali kryštáliky soli a morského piesku. Možno to bude nejaká rybárska loď. Pomyslela som si a zaryla hechty do pevného dreva. Tak fajn. Hlavn nezabudni, ruka noha a nepozerať dolu. To zvládneš. Pripomenula som si v mysli a jednou nohou sa zaprela do lode.

Poznámka blogerky: Asi ste si všimli že čiary sa od seba líšia.
XXXXXXXXX... Znamená že od udalosti ubehlo niekoľko rokov. /Vždy vám napíšem koľko:P/
..................... Znamená že od udalosti ubehlo niekoľko dní.
-------------------- Znamená že od udalosti ubehlo niekoľko hodín.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama